Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

starať sa nedok.

1. pričiňovať sa o prospech niekoho, niečoho, o úspešný vývin, priebeh, mať na starosti: s. sa o chorého, o zvieratá, o zdravie; s. sa, aby bol poriadok

2. zaobstarávať, zaisťovať: s. sa o prísun materiálu

3. starieť sa: nes-á sa do druhých

4. mať starosť, starostiť sa: len aby sa nič nestalo, s-á sa matka

starať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie (sa) nedok.

bdieť 1. v noci byť bez spánku • nespať • byť hore: bdela, nespala, bola hore celú noc

2. prejavovať konkrétnu starostlivosť o niekoho, niečo • bedliť • dávať pozor: bdejú, bedlia nad čistotou parku; dávať pozor na svoje zdravie, bdieť nad svojím zdravím • starať sa • dbať: starať sa, dbať o to, aby všetko bolo v poriadku • dozerať • dohliadať: dozerá, dohliada na pracovníkov • strážiť: stráži hranice

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu

miešať sa 1. aktívne prejavovať záujem o niečo • starať sa • starieť sa • zamiešavať sa: do toho sa nemiešajte, nestarajte, nestarte • hovor. expr.: pliesť sa • montovať sa: pletie sa, montuje sa do cudzích vecí • hovor. expr. fušovať: nemá rád, keď mu do roboty niekto fušuje • zasahovať • zakročovať • zapájať sa • angažovať sa (so zásahom v prospech niečoho, niekoho): všade sa zapája, angažuje; zakročuje tam, kde ho potrebujú • hovor. kibicovať (obyč. pri hre v karty): Prestaň kibicovať!

2. navzájom sa prestupovať • splývať: hlasy sa miešali, splývali • kniž. zlievať sa: ľudia sa zlievali do zástupu • prelínať sa: červená sa prelína s fialovou • zried. miesiť sa

obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o chorého • brať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opateru • mať v opatere: rodičov má v opatere dcéra • ošetrovať: ošetruje stromy • obsluhovať: obsluhuje dojnice • pestovať • hovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú reč • obchádzať • obchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinu • bedliť • bdieť • dávať pozor • dozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na stroje • varovať: ostať doma varovať dom • chovať • kŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu

pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvať • dorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárika • sadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvy • kultivovať • šľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺk • ošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetruje • chovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstva • cibriť • brúsiť • kultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazyka • zošľachťovať • menej vhodné zušľachťovať • zdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechty • udržiavať: udržiavaná postava

4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojča • nosiť na rukách • expr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

starať sa, -á, -ajú nedok.

1. (o koho, o čo i so spoj. aby) pričiňovať sa, snažiť sa, aby niekto mal prospech, úžitok, aby niečo bolo v poriadku: s. sa o dieťa, o starých rodičov, o siroty, s. sa o poriadok, o čistotu; Keď si komunista, staraj sa o družstvo. (Tal.) V dome bola bieda, lebo som sa celý rok o hospodárstvo nestaral. (Kal.) O maštale sa nemá kto starať. (Smrč.) Nestará sa o ženu, o deti, o statok, o dom, o gazdovstvo — o nič. (Kuk.)

2. (o čo, o koho) snažiť sa niečo al. niekoho si zaopatriť, zaobstarať: Stará sa o pokrm pre deti. (Jégé) Nech sa starajú o to povolenie na stavbu kolíb. (Laz.) Hneď po žatve staral sa o slúžky a sluhov. (Taj.) Matka starala sa už o nevestu. (Kuk-) Ja som sa staral o nápoje (Al.) mal som na starosti nápoje.

3. (o koho, o čo; do koho, do čoho) všímať si niekoho, niečo, zaujímať sa o niekoho, o niečo, venovať pozornosť niekomu, niečomu, dbať o niekoho, o niečo: Málo sa staral o svoj úrad. (Vaj.) Nik sa o gazdovstvo nestará. (Tim.) Ja nestaral som sa do sveta. (Botto) Darinka nestarala sa do jeho vecí. (Vans.) Nik sa nestará, či mu chuti polievka. (Fr. Kráľ) Staral sa len o svoju prácu. (Zúb.) O cudzie smetisko sa nestarám (Fel.) chyby druhých ma nezaujímajú. O perspektívu sa staral ako o lanský sneh (Jes-á) vôbec ho nezaujímala-

starať sa, starieť sa ndk
1. na koho, pre čo, za čo, o čo pričiňovať sa, usilovať sa, aby niekto mal prospech, úžitok, aby niečo bolo v poriadku: famae suae curam gerere: swu čest a poctiwost opatrowati, o dobré gméno se starati (WU 1750); trahere animis: na nych starati se; operam do: starám se, posluhugem, pomáhám (KS 1763); widjc swaty muž, že by pro geho wižiwnost mnozi se starali (VP 1764); jak dlho žijete (rodičia), pilne sa za dobre uhowani, za dobre mravi ditek vasih starajte (SJ 18. st)
2. o koho, čo, na čo usilovať sa niekoho, niečo si zaopatriť, zaobstarať si niečo: budeme se kazdy o sebe starat (HATVAN 1595); pak ya sem se hned o penyze staral (PRÍLES 16. st); o wiziweny musime se z inych chotaruw starat (ŠARIŠ 1682); když uwidiss prekažku k dobremu umriti, starag se, abys gi hned oddalil (SK 1697); nemam čzo gineho čzinit, krom abich sy ženu pogal, na dom sa staral a zle dny mal? (ŽA 1732)
3. o koho, čo, za koho, čo, o čom venovať pozornosť niekomu, niečomu, všímať si niekoho, niečo, zaujímať sa o niekoho, niečo: mlowyl ostatnym Kubo: Nestaregte sa, mam ga zbrogu y pistolu (ILAVA 1648); nic zlého se nám ňemá staťi, neb se On (Boh) za nás stara (CC 1655); mlad sem byl a staral sem se a newydel sem sprawedliweho (človeka) opusteneho (CA 1698); cso se ty stargeš o pengaze (KRUPINA 1745); kterj wjce o sebe, než o giných sa staragu (MPS 1777); muži a ženi o ničem sa v raji ňestarajíc, na hedbavních poduškách ležať a seďeť budú (BR 1785); on (malý Jozef) se gich (rodičov) pita daleg, gestly by se Búh y za male deti staral; nikdo se w lete za zimu nestaral (ABC 1782; 1786)
4. do koho, čoho, medzi koho, na čom pliesť sa, miešať sa do niekoho, medzi niekoho: nestaregte se, nic wam nebude (BARDEJOV 1660); nestarte sa, moga dusicka, na tom (RADVAŇ 1714); howorila Watouskeg, čuo bi sa starela do nieg (KRUPINA 1735); ponewadž sa nikdy medzj panow nestaral; swedek, gakossto služebnj paholok, do takowich weczy sa nestaral (TURIEC 1774); ( 1778)
5. o koho, na čom mať obavy, zhrýzať sa, trápiť sa o niekoho, pre niečo: nestarag se, Koniačku, na buducu nedelu ya wam penize dam (LEHÔTKA 1673); ale sa na tom seci starame, ze Nemec tak sa priblizil k nam (SKLABIŇA 1705 E); moge miluo srdecko, nestarteže sa o mna (RADVAŇ 1714); onficior: starám sa, sužugem sa, trápjm sa; exedor: hrjzem sa, starám sa (KS 1763)
6. stávať sa starým, starnúť, prežívať, žiť niekde a zostarievať: ya sem se na Petroweg Lehothie rodyl a tham sem se y staral (TRENČÍN 1587); wye o tom dobre fatens, nebo se na tom hudymačzkowskem dwore narodil y staral (BOBROVNÍK 1699); když se starass, ztahness ruce swe a gynj te opasse (SP 1696); maceror: starám se, wysychám (KS 1763); abj ukazal gednak wek angelskj, že se onj nikdy nestaragi, ale gako krasni mladencj naweky zustawagi (CS 18. st); -ávať sa frekv k 1: neb ponewádž sa otec o wižiweňj ďíték predňe a nagwíc staráwá (BN 1790)

starať, starieť ndk koho (o čo, pre čo, s čím, skrz čo, v čom, za čo) unúvať, zamestnávať, zaťažovať niekoho niečím: kdyby mozna wecz mohla bytty, nerad bych Wassu Mylost staral pro tak male weczy (ŠÁŠOV 1579); mi werime, Wassy Opaternost, že to pro nasse spoleczne k Wam odsluženy vczinite a Michala Srnku w tom starety nebudete (D. ŠTUBŇA 1595 E); ony, bogice se za tu pričinu, počely pracowati a staretj farare za to, aby gich rozwedl (BRÁDNO 1595 E); strani teyže materiznj že nemagi to wicze wyhledawati a že gich wicze w tom stareti take nechczy (P. ĽUPČA 1601); Benadik Markuss a Ssteffan Liptak zawiedli se byli pred nasse pocztliwe prawo ay wsseczko mesto, pritom staraly skrze zahrady wisse Stareho brodu (JELŠAVA 1603 E); opowazugeme sa s tuto nassu maliczku suplicatigi Wassu Excellentij unuwat a starat (V. KOLAČÍN 1721 E); a tak newim, čo sestri me na mne hledagu a preczo milostiwu wrchnost nassu staragu (HRABOVKA 1726)