Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozkázať -že -žu dok.

1. dať rozkaz, nariadiť, prikázať: r-l mu prísť, aby prišiel; urob, čo som ti r-l! pren. srdcu nemožno r. cit ťažko ovládnuť vôľou

2. objednať (význ. 1): r. si dve pivá, večeru;

nedok. rozkazovať

rozkázať -káže -kážu rozkáž! -kázal -kážuc -kázaný -kázanie dok.

objednať 1. urobiť objednávku na dodanie tovaru, vykonanie istej služby a pod.: objednať koberce do kancelárie; objednali nám maliarov • zahovoriť si (osobným dohovorom): zahovorila si termín u kaderníčky • rozkázať (v reštaurácii): rozkázal si rezeň a pivo • hovor. dať si: dali sme si pečené kurča • predplatiť (zaviazať sa odoberať tlač a vopred zaplatiť): predplatiť si noviny, časopis • abonovať: abonovanie koncertov • subskribovať: subskribované súborné spisy • priobjednať • doobjednať (dodatočne objednať)

2. vopred úradne pozvať, zavolať na určený čas • predvolať: je objednaný, predvolaný na operáciu • hovor. citovať: citovať niekoho pred súd

prikázať 1. dať príkaz, rozkaz niečo urobiť • rozkázať: čo vám prikážem, rozkážem, treba bezvýhradne splniť; matka prikázala, rozkázala dcére prísť domov včas • nakázať: nakázať účastníkom, aby boli presní • nariadiť (obyč. z úradnej moci): nariadiť povinné očkovanie • naručiť: naručili nám okamžitý odchod • zastaráv. poručiť: urobil, čo mu poručili • uložiť • naložiť • dať • dať za úlohu (prikázať ako úlohu): každý deň uloží, naloží synovi povinnosti • prideliť: pridelí mu vždy tú najťažšiu úlohu • nadiktovať • kniž. naoktrojovať: musí splniť, čo mu vrchnosť nadiktuje, naoktrojuje • obyč. pejor. nadekrétovať (administratívne): postup nadekrétovaný zvrchu • poprikazovať (viac vecí, viacerým osobám)

p. aj poveriť

2. kniž. rozhodnúť o postupe • určiť • prideliť: prikázať, prideliť, určiť spor súdu

rozkázať 1. p. prikázať 1 2. p. objednať 1

kázať, -že, -žu nedok.

1. (komu, čo, s neurč. i bezpredm.) rozkazovať, prikazovať, nariaďovať, žiadať od niekoho niečo: k. niekomu niečo robiť, urobiť; Konajte, čo vám materinská povinnosť káže. (Tim.) Býval v manzarde, ako káže maliarska tradícia. (Gráf) Chcel urobiť tak, ako kázal rozum. (Šolt.) Skromnosť vrodená mlčať mi kázala. (Karv.) Strieľal, keď mu to nik nekázal. (Ondr.) svojvoľne. Len si kázal navariť pľúcnika. (Taj.) Kázal si ešte pivo (Tat.) rozkázal si doniesť. Čo muž kázal, urobila. (Taj.)

2. (čo, o čom, proti čomu i bezpredm.) poučovať veriacich v kostole, mať kázeň, byť kazateľom; vyzývať niekoho k nejakým činom formou slávnostnej reči, kázne, hlásať, ohlasovať, odporúčať niečo: Šiel z fary na faru a kázal všade. (Záb.); k. evanjelium; Káže proti pijatike. (Taj.) Kázali o morálke. (Jes.); verejne k.; Kážu ani kňaz (Tim.) so zápalom poúčajú. Kázal ušiam hluchým (Vlč.) nik nepočúval jeho naučenia, rady.

● Vodu káže a víno pije nespráva sa podľa toho, čo iným radí; hovor. žart. farár dva razy nekáže odpoveď nepozornému poslucháčovi, ktorému nechceme opakovať, čo sme povedali;

opak. kázavať, -a, -ajú;

dok. k 1 nakázať, prikázať, rozkázať

rozkázať, -že, -žu dok.

1. (komu, čomu čo, so spoj. aby, s neurč. i bezpredm.) dať niekomu rozkaz, príkaz, nariadiť, naručiť: „Budeš tu čakať!“ rozkázal mu pán. (Kuk.) Rob, čo ti rozkážu. (Urb.) Prísne rozkáž, aby zvážali. (Vans.) Spoločnosť rozkázala veliteľovi odpratať sa. (Kuk.) Ale či srdcu rozkážeš? (Min.) či ovládneš cit svojou vôľou?; nevie synovi (dieťaťu) r. je voči nemu zhovievavý, rozmaznáva ho; vie si (nevie si) r. vie sa (nevie sa) premôcť, ovládať; Rozkáž psovi, pes chvostovi, urob si sám. (úsl.)

2. (komu čo, s neurč. i bezpredm.) objednať, požiadať, aby niekto niekomu niečo doniesol, urobil (obyč. za peniaze), dať (si) priniesť (napr. jedlo, nápoj ap.): r. si pivo, liter vína, obed, večeru; r. si pieseň; Pán si rozkázal doniesť obed. (Jes-á) Kto si ako rozkáže, tak mu navaríme. (Zúb.) Čo (si) ráčite rozkázať? Ráčte rozkázať! trochu zastar. zdvorilá otázka (výzva) na želanie hosťa v pohostinských podnikoch;

3. zried. rozhodnúť, určiť, čo a ako má byť: Musíš byť rád, že ti chlapci dievku berú, — rozkázala Orendáčka. (Tat.);

nedok. rozkazovať

rozkazovať, -uje, -ujú nedok.

1. (komu, čomu čo i bezpredm.) dávať niekomu rozkaz, príkaz, nariaďovať, narúčať: Nie je on malý chlapec, aby si on dal rozkazovať od kdekoho. (Al.) Veď mi len nebudú rozkazovať, ako mám so ženou zaobchádzať? (Krno) Ani nekarhá, ani nenarúča nič, ani nerozkazuje. (Tim.)

2. (komu čo i bezpredm.) objednávať, žiadať, aby niekto niekomu niečo doniesol, urobil (obyč. za peniaze), dávať (si) priniesť (napr. jedlo, nápoj ap.): Vypil som ho (pol deci) jedným dúškom a rozkazoval som si hneď druhý. (Švant.) Dacík kázal Poliakovi rozkazovať, on že bude platiť. (Taj.) Pri veselej príležitosti rozkazoval si hudcom: „Cic kozy, kozina!“ (Taj.)

3. rozhodovať, určovať, čo a ako má byť: Poslanci a senátori rozkazujú v štáte. (Jégé) Ak to takto pôjde za dva roky, Greguš rozkazuje s okresom. (Vaj.);

opak. rozkazúvať, -a, -ajú;

dok. rozkázať

rozkázať dok.
1. csl dať niekomu rozkaz, príkaz, nariadiť niečo: Roskázal mu, abi šel hľadať te peňáze (Čimhová TRS); Hlauná vec, že nám spravíš, čo ťi roskážeme (V. Lom MK); Nevia si ani džitetu roska̋zač (Nandraž REV); To jej neviež roskázac?! (V. Rovné BYT); Ked otiédz videli, že ribí je dost, roskázali, abi sa prestalo chitat (Mnešice NMV); Tam (na fronte) neňi žádnéj víňimki, mosíš ít, ke_ťi roskážú (Rozbehy SEN); Raz madz roskazala poslušnej dzifke, žebi šila (Letanovce SNV); U gazdoh abo u popa mušeľi šicko robic, co jim roskazaľi (Brezina TRB); Prišol do dvora, ta roskazal na poľo, abo co trebalo vivesc (Rem. Hámre SOB)
F. on ví roskázat peňezom (Brodské SKA) - iron. ľahkomyseľne utráca; svojej nature ňemožež roskazac (Dl. Lúka BAR) - nemôžeš robiť v rozpore so svojím psychickým ustrojením; nevia si roska̋zat svojé náture (Revúca), nevié si ze sebú roskázat (Trenč. Závada TRČ) - nevie sa ovládnuť; jemu ani pámboch neroska̋že (Brusník REV) - nerešpektuje žiadne nariadenie; roskáš pán, urop sám (Jasenová DK, Martin), roskáš pán, sprav si sám (Pukanec LVI), roskázau̯ si pán, miseu̯ tam ísť sám (Krivá DK), roskáš psovi, pes chvostovi a nakoňiec si urop sám (Zliechov ILA) - o nevypočutej, nesplnenej prosbe, žiadosti
2. csl požiadať, aby niekto niekomu niečo urobil, zhotovil, dať (si) priniesť (jedlo, nápoj ap.), objednať (si): Šetkím chlapom f krčme roskázau̯, čuo bolo komu žádno (Dol. Lehota DK); Kunšaft si prišieu̯ roskázať čižmi (Lipt. Hrádok LM); Keť prišou̯ kunčaft k nán, poraďeľi zme mu, aľe spraveľi zme tak, ako si roskázau̯ (Pukanec LVI); Nerada sama pijem, sannen krčme, já bárajkoho (oslovím), nech si prisanne, roskážem (Trenč. Závada TRČ); Muzika zahrala každému veselárovi pesničku, jakú si roskázal (Bzince p. Jav. NMV); Zas nemieu̯ peňes, ale roskázau̯ si jedzeňá, picá (Jablonové MAL); Muśel f karčme roskazac (Dl. Lúka BAR); Ja vešol dnu, som sebe počapkal a mi hraľi, som sebe roskazal, ta mi hraľi (Torysa SAB); Roskazal kamaratoj paľenki, kamarad vipil (Vranov)
L. roskázané čižmi (Myjava) - ušité na mieru
3. rozhodnúť, určiť, čo má byť, ako sa má stať: Kot prišou̯ prímár, tód roskázau̯, abi jih daľi do starobinca (Rovňany LUČ)

rozkázať dk čo komu, čomu, o kom, v čom, proti čomu dať niekomu (niečomu) rozkaz, príkaz, nariadiť, prikázať niekomu (niečomu) niečo: Wassi Milosti bych i gineho neczo pohledala, rozkazala proti tomu (UHROVEC 1545); mi Wassich Milosti zato prosime, žie swemu poddanemu rozkažete tu krawu nassimv susedowi nawratiti (BÁNOVCE n. B. 1569); v uterek, kdy ženy naše nechteli jiti trepati, rozkazal jich (pán richtár) dati do klady (Ľ. ULICA 1633 LP); slibyla sem take diablu, že mu budem služitj, cžoss mi kolwek rozkaže (KRUPINA 1675); (Bože) rozkaž, at se utjssi burka (PoP 1723-24); nje si ty mne panom, čuo ty mne rozkažeš? (NECPALY 1743); cisar rozkazal wssecky nastroge prinesty, s kterima mal bity trapeny s. Wawrinec (WS 18. st);
x. pren já sem ten nešťastný amant, nemúžem srdci rozkázat (AD 1770-90) city ovládnuť vôľou; rozkazovať ndk: nach on (richtár) psu rozkazuge, ta psia kru chriplawa, to wssecko on sam sprawuge (S. ĽUPČA 1603); sam sy panem bjwass, žadneho nemiwass, kdo bit smel rozkazowati (BV 1652); čuo ty mne rozkažeš, chod si ti do swogho kasstjela rozkazowat (NECPALY 1743); praesideo: predek držjm, wedem, predcházám, rozkazugem w ňečem (KS 1763); to gest gjste a zname, že wčelna matka ne gedine w čelnem ulu aneb w kossy gest, aby panuwala a rozkazuwala (PeV 1789)
F. beda tomu domovi, kde těla rozkazuje volovi nie je správne, keď mladší, neskúsení majú hlavné slovo; penezum potrebno gest rozkazowaty, ne služity (MC 18. st) netreba im podliehať; rozkazug, ale sam pokazug (SiN 1678) dávaj príkazy, ale sám predchádzaj dobrým príkladom

rozkazovať p. rozkázať