prechod -u m.
1. pohyb z miesta na miesto, prechádzanie, prejdenie: p. cez rieku, cez ulicu; ilegálny p. hraníc
2. zmena jedného stavu na druhý: p. z tepla do zimy; p. od malovýroby k veľkovýrobe
3. medzistupeň spájajúci dva rozdielne javy: p. k informatizovanej spoločnosti
4. obdobie zániku činnosti vaječníkov a menštruácie u žien, klimaktérium
5. správ. priechod: auto stojí na p-e, správ. ... na priechode;
prechodový príd.
prechod -du pl. N -dy m.
prechod obdobie zániku činnosti vaječníkov a menštruácie u žien • klimaktérium
prechod, -u m.
1. pohyb z miesta na miesto al. cez niečo, prechádzanie, prejdenie: p. cez rieku, cez ulicu; p. cez Karpaty; Od prechodu frontu nemôže sa hýbať. (Heč.)
2. zmena, prechádzanie, prejdenie z jedného stavu do druhého: p. (od kapitalizmu) k socializmu, (od socializmu) ku komunizmu; Mišo si nevšímal pomalý prechod do normálneho každodenného života. (Gráf) Pri prechode z bdenia do sna ... (Zúb.)
3. spojujúci článok dvoch rozdielnych stavov, medzistupeň: Súkromné právo nachádza sa v štádiu prechodu. (Luby)
4. lek. doba vyhasínajúcej pohlavnej činnosti u žien, klimaktérium
prechod i priechod m. 1. premiestnenie, premiestňovanie sa (obyč. peši, často cez al. ponad niečo); jeho možnosť: Priechod zakázaní! (Bobrovec LM); Zez oziminu je ni prechot (Kameňany REV); Priecho_cez dvór bóu̯ cuzím luďom zakázaní (Bánovce n. Bebr.); Čil bi sťev, abi mu dali préchot, abi sa g domu z vozon dostav (Lapáš NIT) 2. miesto určené al. vhodné na prejdenie, prechádzanie: A Taľijaňi veďeľi, gďe je priechot, že sa ľen taďe mu̯ože prejst, tak tam svieťiľi aňi povidňe (Lipt. Štiavnica RUŽ); Bola burka, vodi moc, aj priecho_cez rieku zebrala (Zborov n. Bystr. KNM); A ten medvec scel taje preísc, aľe to bolo oľadzené, ten priechot (Turie ŽIL); Treba idzď okolo, je tan zatarasení prechot! (Golianovo NIT); Ja f Košicoch služil, ta som znal kus prechodi tam (Brezovica SAB); A dagdze eśči zos prikľeta mal takoľ do maštaľňi prechot, co tam šitko bulo (Tisinec STR); A Rusi be_zbraňi prišľi do nas, gu drutom, tot prechot, kadzi śe chodzi, na čim toti posti stoja (Vinné MCH) 3. miesto, cez ktoré sa niekam dostávajú, vnikajú, prenikajú isté látky al. predmety: Najprf sa poukladajú haluzi, obložá sa čuntami a navrchu sa ňehá priechot pre dim (Beňadovo NÁM) 4. prechodové obdobie života ženy medzi plnou pohlavnou zrelosťou a starobou, klimaktérium: Prestala kvecic, je f prechodze (Papradno PB); priechot (Vieska n. Žit. ZM)
priechod p. prechod
prechod [pre-, pro-] m 1. pohyb z miesta na miesto al. cez niečo, prechádzanie, prejdenie: transitus: prechod, precházani, pregjžďani (KS 1763); transitus: prechod, precházenj (AP 1769) 2. miesto, cez kt. sa prechádza, priechod: Ssarnytz (je) obzwlásstnj pewnost a prehod do Baborskeg (KrP 1760); zetae: prechod z gednég izbi do druhég (KS 1763); kdi ale hostinec na tom placy se wistawj, ulica se stgesni, prechod ani pre domašnj statok ani pre pocesnich lidi nebude (VÝCHODNÁ 1782) 3. zmena, prechádzanie z jedného stavu do druhého: prechod z smrti do žiwota (BlR 18. st) 4. nehatený, voľný priebeh niečoho: Ssteffan Beracz bude myti mocz a wladu yako geden s panow messtanow wsseliakich gegich slobodach prochod mit a užywat (P. ĽUPČA 1625); kupcou tiež mezi námi neni, protože od slavnych vidiekou vzdáleni jsuce, prechodu svemu kupectvi bez velkej svej škody miti by nemohli (N. BOCA 1771 LP)