potrebovať nedok.
1. csl (o ľuďoch) pociťovať, mať potrebu niečoho, nemôcť sa zaobísť bez niečoho, niekoho: Načože ma potrebujeťe, pán starosta? (Lešť MK); Tan sa prasátká predávali aj lichva, jeden dovédel, druhí potrebuval, tak kúpil (Smolenice TRN); Kej zme potrebovaľi, ušiľi zme si aj vreco (Podmanín PB); Jako kolárskí majster, já son nemosel potrebuvad role (Skalka n. Váh. TRČ); Každi sebe vžal konzervi, pušku, baťoh, deku, no a toto, co najnutňejše potreboval (Brezina TRB)
F. ke_ťi buďe potrebuvaď, povec (Návojovce TOP) - o fyziologickom vyprázdňovaní čriev al. močového mechúra
2. nevyhnutne vyžadovať: Kedz je tak sucho, teras potrebujú (uhorky) poľiadz aj zrána, aj večer (Rajec. Lesná ŽIL); Čiľ bi uš potrebovaľi opravu ti hodzini (Domaniža PB)
3. strsl, zsl upotrebúvať, používať: A uš prišľi gazdovia a si to nakupiľi: hrnce na mľeko, zbanki na vodu, toto sa na to potrebovalo (Trstená); A potom sa vikúvajú tie veci, čuo sa potrebujú (Malatiná DK); Osikové sáhi sa potrebuvali na šindel, aj na sirki (Dol. Súča TRČ); potrebúvať opak. k 3: To zme potrebúvaľi na šecko (Príboj MK)