kyptavý príd.
1. okyptený, zmrzačený: k-é údy
2. nešikovný, nemotorný: k-á žena;
kyptavo prísl.;
kyptavosť -i ž.
kyptavo 2. st. -vejšie prísl.
kyptavo 2. st. -vejšie prísl. expr. ▶ neobratnými pohybmi, bez potrebnej zručnosti, nemotorne, nešikovne; syn. kľavo, grambľavo, neohrabane: k. chytiť nástroj do ruky; prečo tak k. chodíš?; Prstami si kyptavo šúchal tuhnúce čelo. [A. Chudoba]
kyptavý príd. hovor. expr.
1. okyptený, znetvorený: k-é prsty (Tim.); kyptavý sochorec, bez vrcholca (Kuk.);
2. (o rukách) nešikovný, nemotorný: Vykrúcala kyptavými ručičkami peniažky z handričky. (Taj.)
● má kyptavé ruky všetko mu z nich padá, je nešikovný;
kyptavo prísl.: k. niečo robiť nešikovne;
kyptavosť, -ti ž.