Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozjarený príd. veselý, živý, rozveselený, bujarý: r-í svadobníci, r-é deti; r-á tvár;

rozjarene prísl.;

rozjarenosť -i ž.

rozjarene prísl.

rozjarene p. veselo 1, porov. aj naradovaný, bujný 2

veselo 1. v dobrej nálade, s optimizmom, s veselosťou, s radosťou (op. smutno) • zvesela: veselo, zvesela si vyspevovala • rozveselene • rozosmiato: rozveselene, rozosmiato odpovedal na otázky • radostne • rozradostene • rozradostnene: radostne, rozradost(n)ene sa pustil do práce • rozihrane • rozjarene • expr. rozjasane: rozihrane, rozjarene prechádzali okolo nás; rozjasane vychádzali z miestnosti

porov. aj veselý 1

2. s príjemným, rozveseľujúcim účinkom (op. chmúrne, pochmúrne) • zvesela: potôčik veselo, zvesela poskakoval po skalách • radostne • ihravo: oheň radostne, ihravo blčal v sporáku

3. hovor. bez starostí, bez obmedzenia, bez rozpakov • bezstarostne: veselo, bezstarostne míňa ťažko zarobené peniaze • hovor. dínom-dánom • len tak: žije si dínom-dánom, len tak

4. porov. veselý 2

rozjarený príd.

1. (o človekovi) rozveselený, rozradostnený, veľmi živý, bujarý, bujný: r-í svadobníci, r. parobok, r-é deti; r-á spoločnosť; hostia, rozjarení dobrou náladou (Besn.); pren. r-é stoly (Al.) rozjarení stolovníci;

2. prezrádzajúci veselosť, dobrú náladu, svedčiaci o veselosti: r-á tvár, r. pohľad, r-é oči; r. hlas, spev; r-á nálada;

3. kniž. zastar. pobúrený, rozčúlený, rozhnevaný: Tu už dobehol Jaroš, celkom bledý a rozjarený. (Vaj.);

rozjarene, zried. i rozjareno prísl. k 1, 2: r. povedať, r. besedovať, r. kričať;

rozjarenosť, -ti ž. živosť, veselosť, rozradostnenosť, bujarosť, rozjarenie