Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

potešiť dok.

1. spôsobiť radosť, potešenie: dar ho p-l, kniha človeka p-í a pobaví; p-lo ho, že zvíťazil

2. utešiť (v žiali ap.): p. niekoho vľúdnym slovom;

nedok. potešovať

// potešiť sa

1. zaradovať sa: p. sa návšteve, p. sa z úspechu; p-l sa, keď zazrel priateľa

2. chvíľu sa tešiť: prišiel som sa p. s vami;

nedok. potešovať sa

1. tešiť sa: p. sa pohľadom na deti

2. utešovať sa: p. sa nádejou

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
potešovať ‑uje ‑ujú nedok.; potešovať sa

potešovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok.


potešovať -šuje -šujú -šuj! -šoval -šujúc -šujúci -šovaný -šovanie nedok.

potešovať p. tešiť 1, 2


potešovať sa p. tešiť sa 2


tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosť byť rád radovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarilabyť natešený byť rozradostený byť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdninyzried. radostiť sakniž. al. expr.: plesať jasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasáhovor. expr.: výskať ujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkaťveseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veseliavyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sa potešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

3. mať niečoho dostatok • požívať mať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu


tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiť oblažovať potešovať obšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňovalbaviť zaujímaťhovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujímaupútavať: všetko nové ho upútavalahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovať utešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

potešiť, -í, -ia dok.

1. (koho, koho čím) poskytnúť niekomu útechu, napr. v trápení, žiali ap., utešiť: p. zarmúteného; p. niekoho dobrým slovom, dobrou zprávou; Poznala na jeho zronenom hlase a na trpiacej tvári, čo sa s ním deje, i chcela ho potešiť. (Jégé)

2. (koho, čo čím) spôsobiť niekomu radosť, potešenie, obveseliť: Nazdáva sa, že ju taký žart poteší. (Tim.) Kto ma poteší na moje staré dni? (J. Kráľ) Poteší srdce pohľadom na bohatú úrodu. (Kuk.);

nedok. potešovať, -uje, -ujú

|| potešiť sa (čím, komu, čomu, s kým, s čím, bezpredm., zried. i v čom, na čom) pocítiť radosť, potešenie z niekoho, z niečoho, zaradovať sa: p. sa pohľadom na niečo, na niekoho; Potešil sa mu ako staršiemu bratovi. (Urb.) Dieťa sa potešilo novej hračke. — Príď s ňou naisto, nech sa s vami poteším. (Tat.) Teraz sa mu srdce potešilo. (Hor.) Tomáš sa v duchu potešil. (Zúb.); v komže sa vše poteším (Kuk.); Zrkadla nikde nebolo, aby som sa potešil na svojom novom obraze. (Jes.);

nedok. potešovať sa

1. uspokojovať, tešiť, utešovať seba al. uspokojovať sa, tešiť sa, utešovať sa navzájom: Pomôžu nám, nenechajú nás zahynúť, potešovala sa naša matka. (Fig.) Strašia jeden druhého alebo potešujú sa. (Tim.)

2. (čím) tešiť sa, radovať sa, mať z niekoho, z niečoho potešenie: Mučivé slnko vždy na obed sa zastavilo na oblohe, potešujúc sa pohľadom na svoje obete. (Jil.)


potešovať, potešovať sa p. potešiť, potešiť sa

potešovať nedok. strsl, zsl poskytovať niekomu radosť, útechu: Darmo hu budeš teras potešovať, ňidž hu ňepoťeší (Hor. Lehota DK); Chodili zme ju poťešuvať (V. Bielice TOP); Tak sem bola zle, že moseli aj v noci dondzit ke mňe a ma potešovali (Bernolákovo BRA)

poťešowať_1 poťešowať poťešowať_2 poťešowať
ju potešoval, aby ju la consoler, pour la

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu