dopadať nedok. s istou intenzitou padať: lúče d-jú na oblok;
dok. dopadnúť -e -ú -dol
1. k dopadať: guľa d-la na zem; d. na nohy; úder d-l na hlavu
2. hovor. mať koniec, skončiť sa: zápas d-l dobre podaril sa; ako si d-l? ako si pochodil?
3. zastaráv. pristihnúť, dostihnúť, prichytiť: d. páchateľa pri úteku
dopadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok.
dopadať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. (na čo; do čoho; kam) ▶ klesať s istou intenzitou: skokan dopadá na nohy; kvapky dažďa dopadajú na oblok; guľa dopadá do vyznačeného výseku; údery, päste dopadali na jeho chrbát; na mesto začali d. bomby; osvetliť pracovnú plochu svetlom dopadajúcim zľava; Aj na územie Slovenska v dávnej minulosti dopadali meteority. [Pd 1994]; Cez otvorené okná dopadajú lúče zapadajúceho slnka. [LT 1998] 2. hovor. ▶ mať nejaký koniec, končiť sa: podobné akcie často dopadajú fiaskom; v reálnom živote to dopadá úplne inak; porovnania s EÚ v tejto oblasti dopadajú ešte horšie 3. (na koho) ▶ obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať, týkať sa niekoho, vhodnejšie mať dosah, vplývať, zasahovať: výsledky transformácie začali d. na ľudí; Viaceré opatrenia proti „tiežpodnikateľom“ však dopadali aj na tých poctivých. [DF 2002] ▷ opak. dopadávať, dopadúvať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ dopadnúť
dopadnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutý -dnutie dok. 1. (na čo; do čoho; kam) ▶ s istou intenzitou, istým spôsobom spadnúť: d. na rovné nohy, na chrbát; mäkko, tvrdo d. na zem; mačka zvyčajne dopadne na všetky štyri labky; lopta dopadla za čiaru; na sklo dopadli prvé kvapky dažďa; na tvár mu dopadol slnečný lúč; sťažka dopadol do kresla spustil sa; Krivá šabľa stratila istotu a dopadla ostrím na ostrie. [M. Ďuríčková]; Do záhrady dopadol ťažký granát. [L. Ballek] 2. ▶ mať nejaký koniec, skončiť sa: skúška, kontrola dopadla dobre, zle; uvidíš, že všetko dobre dopadne; čakajú, ako dopadne hlasovanie; mohlo to d. oveľa horšie; ako si dopadol? ako si pochodil?; Moje vystúpenie nemohlo dopadnúť inak, ako dopadlo. [E. Farkašová] ▷ nedok. ↗ dopadať
dopadať p. padať 1, 4
padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem • expr.: cápať • drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu • cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy • sypať sa • valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána • expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh • pršať • spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov • rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem • expr.: krbáľať sa • kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly • hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem • dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu
porov. aj spadnúť 1
2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy • odpadať • odpadávať • odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu • pĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)
3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa • tratiť sa • vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa • miznúť • zanikať • expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá
4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia • doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava • prechádzať • prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas
5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2
dopadať, -á, -ajú nedok. (na čo) pri páde al. údere prudko narážať, padať na niečo: kvapky dopadajú na oblok; kladivo dopadá na nákovu; údery dopadajú na chrbát; Lúče dopadajú kosmo. (Ráz.);
pren. doliehať: Prísne reči otcove dopadajú na ňu. (Kuk.);
opak. dopadávať, -a, -ajú, zried. i dopadovať, -uje, -ujú i dopadúvať, -a, -ajú;
dok. dopadnúť1
dopadať sa, -á, -ajú dok. nár. (o rukách) dopukať sa, popukať, popraskať: ruky od blata a hnoja všetky dopadané (Taj.)
dopadnúť1, -ne, -nú, -dol dok.
1. (na čo, do čoho i bezpredm.) padnúť, naraziť: lopta dopadla na zem, do siete; Vtom dopadla jeho dlaň na jeho biele líce. (Kuk.)
2. hovor. skončiť sa, podariť sa: skúška, hra dobre, zle dopadla; Nevie, ako to ešte dopadne s ním. (Podj.);
nedok. k 1 dopadať
dopadať sa dok. popukať sa, popraskať sa, okorieť (o koži na rukách ap.): Namasťi si ruki smatankou, keď iďeš kopaťi, abi sa ťi ruki ňedopadaľi! (Návojovce TOP); Tode sa jej (krave) žďi cecíke dopadale od vetra (Čelovce MK)