dvorec -rca m.
1. často expr. (menší) dvor: dom s d-om
2. (tenisové, volejbalové ap.) ihrisko, kurt: antukový d.
3. kruhovito ohraničené miesto (na tele): prsný d.
dvorec -rca pl. N -rce m.
Dvorec -rca m.
1. obec na západnom Slovensku v Bánovskom okrese západne od Bánoviec nad Bebravou
2. časť obce Ivančiná;
Dvorčan -na pl. N -nia m.;
Dvorčanka -ky -niek ž.;
dvorecký -ká -ké príd.
dvorec -rca pl. N -rce m. 1. ▶ menší, neveľký dvor: úzke dvorce; sedliacky d.; kováčov d.; dom s dvorcom; prejsť dolu dvorcom 2. hist. ▶ sídelná jednotka s obytnou, hospodárskou, niekedy aj administratívnou či vojensko-obrannou funkciou: kniežací d. 3. často pl. dvorce šport. ▶ osobitne upravené miesto pre niektoré športové hry: tenisové, volejbalové, antukové, trávnaté dvorce; tréningové, kryté dvorce; centrálny d. štadióna; súperova strana dvorca; tenisti triumfovali na domácich dvorcoch 4. anat. ▶ kruhovito ohraničené miesto na tele, dvorček: prsníkový d. hnedočervené sfarbenie okolo prsnej bradavky; d. tvárového nervu; d. vreda
dvorec 1. p. dvor 1 2. p. kurt
dvor 1. nezastavaný, obyč. ohradený priestor pri dome, budove: po dvore behajú husi • expr. dvorec (menší dvor): dom s dvorcom
2. p. gazdovstvo
kurt menšie ihrisko, najmä tenisové • dvorec: trávnatý, antukový kurt, dvorec
dvorec, -rca m.
1. menší dvor;
2. šport. osobitne upravené miesto pre niektoré hry, ihrisko: tenisový, volejbalový d.;
3. lek. ohraničené miesto okolo rán, vriedkov, prsných bradaviek ap., area;
4. zastar. hospodárstvo, gazdovstvo (Kal.)
dvorec m. 1. jzsl ohradený priestor a. pre hydinu: Ve dvorci sedávali v noci husi (Hlboké SEN); dvorec (Rakovice PIE) b. výbeh pre ošípané pri chlieve: Dvorci pritĺkal desku (Špačince TRN); dvorec (Lukáčovce HLO) 2. sšar dvor: Gazdove maľi dvorec, dvur bil ľem v majiru (Dl. Lúka BAR) F. bic cicho, bo zaras pujdzeš hore dvorcem plačuci! (Dl. Lúka BAR) - vyženiem ťa z domu 3. majer: dvorec (Ardanovce HLO); dvorík i dvoríček m. zdrob. expr. k 1: Okolo domšoka mámo aj malí dvarík (Brusník REV); dvoriček (Sobrance); dvorisko i dvorište m. zvel. expr. k 1: dvorisko, dvoriščo (Bošáca TRČ)
dvorček, dvorec p. dvor