stúpať -a nedok.
1. k stúpiť, stupiť: s. do blata
2. kráčať smerom hore, vystupovať: s. po schodoch, s. hore svahom
3. pohybovať sa smerom hore, dostávať sa do vyššej polohy, dvíhať sa, op. klesať: dym, lietadlo, hladina vody s-a; jeho hlas s-l zvyšoval sa a silnel
4. nachádzať sa na vzostupnej línii, op. klesať: chodník s-a, trať má veľké s-nie
5. zväčšovať množstvo, intenzitu ap., vzrastať, zvyšovať sa, op. klesať: ceny, mzdy s-jú, produktivita práce s-a, tlak, horúčka s-a; s-úce tendencie; nálada s-a zlepšuje sa
● expr.: s. si na jazyk a) mýliť sa v reči b) klamať; s. niekomu na → päty; s. niekomu do svedomia dohovárať; s. po → spoločenskom rebríčku; úspech mu s-a do hlavy začína byť pyšný;
dok. k 3 – 5 stúpnuť -e -u -pol
stúpiť -i, stupiť -í dok.
1. položiť chodidlo nohy niekde, do istej polohy, šliapnuť: s. na koberec, s. na sklo, s. (si) na špičky, prsty; s. na pedál stlačiť pedál; s. niekomu na otlak i fraz. expr. dotknúť sa niečieho citlivého miesta
2. urobiť krok, podísť, kročiť: nepozerá, kde s-i, s-í; kde s-i, s-í, tam zanechá stopu
3. vojsť (význ. 1), vkročiť, vstúpiť: s. do vody
● expr.: s. niekomu na prsty, na krk zamedziť vyčíňanie niekoho; s. niekomu do svedomia pokarhať ho; niet kde s. niet voľného miesta;
nedok. stúpať -a