pristač i pristaš, -a m. nár. kto sa priženil, prístupník: Ako zať a pristač s jej rukou prijíma úplné právo prijatia za syna. (Dobš.) Mal len jednu (dcéru), tak vzal k nej pristaša. (Vans.)
pristaš p. pristač
prístač p. pristaš
pristaš m. (prístač) čiast. strsl i vsl, ojed. zsl kto sa prižení do domu nevestiných rodičov, prístupník: Išou̯ do ňih za pristaša (Kociha RS); Džuro nekce tajdž za pristašä (Sirk REV); Ket śe chlop prižeňi do domu ňevesti, ta to pristaš (Torysa SAB); Ti ľem pristaž u ňich (M. Zalužice MCH); prístač (Bacúch BRE); pristač (Neverice ZM); prístaš (Kovarce TOP, Výčapky NIT) F. pristašovi viśi huňa na kolku (Torysa SAB) - má v dome neisté postavenie; pre pristaša posna kaša (Dl. Lúka BAR) - je odstrkovaný; keho ocedz v dome plaša, ten muśi i_za pristaša (Dl. Lúka BAR) - (opovržlivo o prístupníkovi) musí odísť z domu
pristaš m kto sa pridal, pripojil k vojakom, zverbovanec: kuchary wogensstj, yungerowe a prjstašowe k službam bjwagj zanechawanj (KoB 1666)