koľaj -e ž.
1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i
2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek
● vychodené k-e osvedčené postupy; vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania; odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať; → vybočiť z normálnych k-í; dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;
koľajový príd. k 2: k-é vozidlo, k-á doprava