Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pozerať, pozerať sa nedok.

1. k pozrieť 1, 2, 3, 6, 8

2. brať do ohľadu, všímať si, starať sa, hľadieť: nikdy (sa) nep-la, čo to stojí; p. (sa) vždy len na výhody

3. zračiť sa, prejavovať sa, hľadieť: z tváre mu p-á radosť; smrť (sa) mu p-á z očí; čistota p-á z každého kúta

● p. (sa) ako hrom do buka (duba, putne) zamračene, nahnevano; p. (sa) ako teľa na nové vráta tváriť sa, vyzerať nechápavo; p. (sa) so založenými rukami nečinne postávať; p. (sa) na niekoho, na niečo krivým okom hnevať sa; p. (sa) na niekoho zvysoka, cez plece podceňovať ho; p. (sa) smrti do tváre byť v smrteľnom nebezpečenstve; rád (sa) p-á na dno pohára, do fľaše rád si vypije;

nepozerajúc na predl. s A vyj. vylučovanie, nehľadiac na: pracoval n. na únavu

pozrieť, pozrieť sa -ie -ú dok.

1. uprieť zrak, podívať sa: p. (sa) na hodinky; p. (sa) do zrkadla; uprene (sa) na niekoho, za niekým, po niekom p.

2. (na koho, na čo) i pozrieť (si) (koho, čo) zrakom preskúmať, (dôkladne) prezrieť, obzrieť: p. (sa) so záujmom na tanečníka; p. (si) obrázky, p. (sa) na obrázky

3. zrakom zistiť, overiť, podívať sa: p-m (sa), či zemiaky ešte nevrú; p-l (sa), odkiaľ vychádza krik

4. pohľadať, popozerať, podívať sa: p-m (sa) ešte v skrini; p-i sa niekde za prácou; v dave p-l známych

5. (v inf. po slovesách pohybu) prísť s istým cieľom, navštíviť, podívať sa: ísť (sa) p. na chorého, na výstavu, ísť p. chorého, výstavu; prísť (sa) p. na rodné mesto, prísť p. rodné mesto; načo si prišiel? – iba tak p. (sa); bola (sa) p., či chorý spí

6. (na koho, na čo, za kým, čím) i pozrieť (koho, čo) obrátiť pozornosť, všimnúť si, podívať sa: p-i (sa) na tie deti, ako sa hrajú; p-i (sa), kto je tam; za dievčaťom, na dievča (sa) ani nep-ie; p-i malého, či spí

7. zbežne prečítať, podívať sa, nazrieť: p. (sa) do novín

8. (na čo) i pozrieť si (čo) preskúmať, posúdiť, zhodnotiť, podívať sa: musíme (sa) p. na pokazené hodiny; p. (sa) na vec lepšie, p. si vec lepšie

9. hovor. expr. energicky sa proti niečomu postaviť, ozvať sa, podívať sa: to by sme sa p-li, či ho ta pustia!

10. hovor. expr. v rozk. má význam blízky a) cit. s upozorňovacou funkciou: p-te (sa), čo s nimi porobili! p-me(že) (sa)! výraz prekvapenia ap.; p-me (ho), ako sa len hnevá! b) čast. s funkciou nadväzovať na kontext al. situáciu a vyjadrovať vysvetlenie: p-i (sa), na to si ešte primladý; p-te (sa), veď ste sa o to uchádzali!

● p. (sa) pravde do očí nebáť sa zistiť pravdu; p. (sa) skutočnosti do tváre nezľaknúť sa ťažkostí; expr.: p. (sa) niekomu, niečomu na zuby bližšie si všimnúť; p. (sa) niekomu na prsty preveriť jeho prácu, činy; strach p.! to je strašné, škaredé! radosť p.! to je pekné, príjemné!

nedok. k 1, 2, 3, 6, 8 pozerať, pozerať sa

pozerať -rá -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.

pozerať sa -rá sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovať • zhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhu • kvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľa • oceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkon • merať: svoj úspech meria vynaloženou námahou • vážiť • zvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovo • hovor. šacovať • odhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazu • bilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky práce • kritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodárenia • klasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotku • bodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacich • pozerať (sa) • hľadieť • dívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec? • zastar. taxovať

obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

pokladať nazerať na niečo istým spôsobom • považovať: pokladať, považovať niekoho za výborného odborníka • mať (za niekoho, za niečo): Za koho ma máte? • hodnotiť • posudzovať • oceňovať (určovať hodnotu, cenu niečoho, niekoho): výkon hodnotíme, posudzujeme ako mimoriadny; prácu študenta hodnotili, oceňovali dosť vysoko • rátať • počítať (za niekoho, za niečo): ostatných rátajte, počítajte za dospelých • hľadieť • pozerať sa: hľadia na ňu ako na cudziu • držať (za niekoho, za niečo): vždy som ho držal za priateľa a teraz ma sklamal

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

prizerať sa pozorne niečo zrakom sledovať, pozorne si niečo, niekoho všímať • hovor.: prikúkať sa • prikukávať sa: prizerať sa hre detí; zvedavci sa zblízka prizerajú, prikúkajú na dopravnú nehodu; s úľubou sa prizerá, prikúka do zrkadla • pozerať (sa) • všímať si: pozerajú sa na nás, všímajú si nás, ako pracujeme • prezerať • obzerať (dôkladne, zo všetkých strán): pozerať si, obzerať si nové modely áut • pren. expr. miništrovať • asistovať (prizerať sa so snahou zúčastniť sa na istej činnosti): prestaň mi tu asistovať, iba zavadziaš • hovor. kibicovať (prizerať sa na hru, obyč. v karty, a miešať sa do nej)

p. aj pozerať

prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadať • hľadieť • brať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičov • brať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatných • pozerať sa • všímať si: pozerať sa aj na cudzie problémy • rešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detí • admin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru

2. p. dozerať

spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety

všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnosti • zachytávať • zaznamenávať • hovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robí • pozerať (sa) • hľadieť • dívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajú • obracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu ulice • prizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postup • nár. šiacať si (Kukučín)

2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na ne • hľadieť • dívať sa • pozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatky • vidieť: vidí len seba

pozerať (sa), -á, -ajú nedok.

1. (na koho, na čo, do čoho, po kom, po čom, za kým, za čím, kam i bezpred.) zrakom sledovať, pozorovať niekoho al. niečo, dívať sa, hľadieť: p. (sa) na niekoho, p. (sa) pred seba, p. (sa) do diaľky, p. (sa) do tmy, p. (sa) niekomu do očí, do tváre, p. (sa) na mesiac, na hviezdy, p. (sa) do zrkadla, p. (sa) na hodinky, p. (sa) von oblokom, p. (sa) po izbe; Adamko pozerá po všetkých. (Ráz.); p. (sa) za odchádzajúcim vlakom; p. (sa) pekne, milo, prívetivo, p. (sa) placho, nedôverčivo, nechápavo, s údivom, vyjavene, neprítomne, ostro, uprene; p. (sa) ako hrom do buka nahnevane; p. (sa) pod nohy dávať si pozor pri chôdzi; pozerajú (sa) jeden na druhého obyč. pri prekvapení al. nedorozumení; p. (sa) do zeme obyč. pri zahanbení, pri pocite hanby, v rozpakoch ap.; Ty pozeráš len na špice svojich bagančí (Min.) nevšímaš si veci okolo seba, nemáš rozhľad;

pren. (o veciach) smerovať, byť obrátený niekam (obyč. prednou stranou): obloky pozerajú na ulicu, do dvora, do záhrady

● nemôže (sa) na to (na niečo) p. nemôže to (niečo) zniesť; p. (sa) so založenými rukami nečinne stáť; p. (sa) s otvorenými ústami, hovor. trochu hrubé ako teľa (na nové vráta) tváriť sa nechápavo, hlúpo; p. (sa) so zatajeným dychom sledovať niečo s napätím; p. (sa) na niekoho (na niečo) zvysoka, cez plece pohŕdať ním (tým), podceňovať ho (to); p. (sa) na niekoho (na niečo) krivo, krivým okom hnevať sa na niekoho (na niečo); p. (sa) smrti do očí byť blízko smrti; hovor. žart. rád (sa) pozerá na dno pohára, do fľaše rád si vypije;

2. obyč. v spojení s vedľajšou vetou zrakom, pohľadom zisťovať, overovať si niečo: Pozeráme sa, čo sa robí. (Kuk.) Pozeral, kto to hádže. (Jégé) Prešiel si dlaňou po tvári a pozeral, či je nie zakrvavený. (Jes.)

3. hovor. (za kým, zried. i za čím) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): Vyrástol na pekného šuhaja, za ktorým dievčatá pozerali. (Jégé) Pohráva sa naraz s dvoma dievčatami. Naraz za dvoma pozerá. (Tat.) Ľudia pozerajú vždy len za tým, čoho nemajú (Kuk.) túžia po tom.

4. (na čo) všímať si niečo, dbať, starať sa o niečo, brať do ohľadu niečo: Všetky jedlá jej liali do jedného hrnca. Čo z toho bolo, na to nepozerala, iba že mala čím zahnať hlad. (Tomašč.) Nebolo vám hľadieť na dom vybielený, bolo vám pozerať na veniec zelený. (J. Kráľ)

● nepozerajúc na to, že ... bez ohľadu na to, že ...;

5. (na koho, na čo ako; na koho, na čo ako na koho, na čo) posudzovať niekoho (niečo); pokladať niekoho (niečo) za niekoho (za niečo): Keby som vedela, že takto na mňa pozeráte, myslela by som si, že vidíte iba to, čo je nezdravé. (Zúb.) (Každá vec) dá sa riešiť záporne i kladne. Závisí od toho, ako na ňu pozeráš. (Jes.) Vysvetľujem mu, aby nepozeral na nás ako na nepriateľov. (Tomašč.) Nikdy mi ani na um neprišlo pozerať na ne (sochy) ako na predmety úcty a zbožňovania. (Zúb.)

6. zračiť sa, prejavovať sa navonok (o javoch): čistota tam pozerá z každého kúta je tam veľmi čisto

● Smrť mu z očú pozerá (Tim.) je smrteľne chorý, je blízko smrti;

dok. k 1, 2 pozrieť (sa)

|| pozerať (koho, čo)

1. zrakom, pohľadom skúmať, obzerať, prezerať: p. obrázky, fotografie, p. novú knihu; Šla budúcu nevestu pozerať. (Taj.) Chodili ma pozerať ako na divy. (Tim.) Prišli sme za ním (za otcom), nie Dunaj pozerať. (Zúb.)

2. (pohľadom) hľadať; vyzerať: p. známych (medzi väčším množstvom ľudí); Pozeral som ju (kravu), že bude na ceste, — tam jej niet. (Kuk.);

dok. pozrieť

pozrieť (sa), -zrie, -zrú, -zrel, rozk. -zri dok.

1. (na koho, na čo, po kom, po čom, za kým, za čím, kam) uprieť zrak na niekoho al. na niečo, podívať sa: p. (sa) niekomu do očí, do tváre, p. (sa) pred seba, p. (sa) von oblokom, p. (sa) na hodinky, p. (sa) do zrkadla; p. (sa) na niekoho pekne, milo, prísne, vyčítavo, významne; pozrel sa po izbe (Tim.); p. sa za niekým obzrieť sa; p. (sa) na niekoho cez plece pohŕdavo, povýšene

● p. (sa) niekomu, niečomu (smelo) do očí (do tváre) prejaviť odvahu, smelosť; p. (sa) pravde (smelo) do očí nebáť sa zistiť pravdu; p. (sa) skutočnosti (smelo) do tváre nezľaknúť sa nepríjemností, ťažkostí; nemohol by som (sa) mu (jej) p. do očí hanbil by som sa pred ním (pred ňou); hovor. p. (sa) niekomu, niečomu na zuby bližšie si niekoho, niečo všimnúť; p. (sa) niekomu na prsty preveriť si, skontrolovať jeho prácu, jeho činy; strach (hrôza) p. o niečom strašnom, (veľmi) škaredom; radosť (na neho, naň, na ňu, na to) p. o niečom peknom, milom, príjemnom;

2. (obyč. v spojení s vedľajšou vetou) pohľadom zistiť, overiť si niečo: Vyjde z kuchyne pozrieť, aký to zhon v pitvore. (Kuk.) (Bolo treba) pozrieť, čo sa v noci porobilo na dvore. (Ondr.) Bol som sa pozrieť, či kone majú čo žrať. (Fig.)

3. (za kým, za čím, kam, bezpredm. i so spoj. či) pohľadať niečo niekde, popozerať sa za niečím: p. sa za prácou, za zárobkom; Nemáte jeho fotografiu? Neviem. Musel by som doma pozrieť. (Bedn.) Rudo odbehne pozrieť do kufra, či nemá aj tú (báseň). (Gab.); dobre si (sa) pozrel?, dobre (sa) pozri! niekomu, kto niečo bezvýsledne hľadá;

4. v neurč. po slovesách pohybu (na koho, na čo i bezpredm.) prísť, ísť niekam, byť niekde s nejakým cieľom; navštíviť niekoho al. niečo: prišiel som sa na vás pozrieť, ako sa máte, ako žijete; Zašiel si pozrieť na miesta, kde strávil svoje detstvo. (Ondr.) Prečo si prišiel? — Pozrieť. (Jil.)

5. (na koho, na čo) obrátiť pozornosť, všimnúť si niekoho, niečo: Pozri na svoju dcérku, má už osemnásť rokov a stvára divé kúsky. (Vaj.) Pozri na psa, mačku, hovädo, ako sa oblizujú, rany sa hoja. (Rys.); na seba sa pozri! niekomu, kto niekoho posudzuje, kritizuje, ohovára;

6. (na čo i bezpredm.) oboznámiť sa s obsahom nejakého textu, (zbežne) prečítať niečo: Tomáš sprvu nechcel pozrieť na obsah lístka. (Zúb.) Čo dobrého?, pýta sa, nepozrúc ani, čo v písme stojí. (Ráz.); pozri ďalej, pozri na str. ... odkazy v texte;

7. (na čo) posúdiť, zhodnotiť niečo, zaujať stanovisko k niečomu: Pozrime na veci celkom nezaujato. (Laz.) Príde mi pozrieť na minulosť znovu. (Ondr.) Pozreli na vec každý z vlastnej strany. (Bend.)

8. v rozk. má význam blízky citoslovciam s apelovou funkciou;

a. pozri (sa), pozrite (sa), pri zosilnení pozriže (sa), pozriteže (sa) ukazuje na niekoho, na niečo, upozorňuje, obracia pozornosť na niekoho, na niečo (= hľa): „Pozrite, tam je hľa,“ ukazuje Betka Adamovi koňa na neďalekej medzi. (Jégé) Pozri, ako ja chytro (vyslovím): poprekoprcovali. (Ráz.-Mart.) Pozriteže, do tejto súčiastky sa donedávna zakrúcal len jeden nožík. (Gab.)

b. pozri (sa)!, pozrite (sa)!, pozrime (sa), pri zosilnení pozriže (sa)!, pozriteže (sa)!, pozrimeže (sa) výrazy vyjadrujúce prekvapenie, údiv al. rozhorčenie: Žobrák, ešte pred rokom sa musel po bruchu plaziť pred ním a teraz pozri, aký kohút! (Min.) No, pozrime sa! Aký chlapisko vyrástol z teba! (Urb.) Pozrimeže sa, vlastná žena sa ti ešte bude protiviť. (Stod.)

c. pozri (sa), pozrite (sa) výraz, ktorým obraciame pozornosť osloveného na to, čo mu chceme povedať (obyč. ak ho chceme o niečom presvedčiť, ak mu dohovárame ap.): Ema, pozri, ja viem, o čo ide Tretinovi. (bedn.) Pozrite, milé dieťa, ste príliš mladá. (Rúf.) Pozrite, Martinko, ste richtárov syn, na ktorého veľa dajú. (Ráz.);

nedok. k 1-3, 6, 7 pozerať (sa)

|| pozrieť

1. (koho, čo) prezrieť, obzrieť: p. si obrázky, fotografie; p. si niekoho al. niečo so záujmom; Majster si prišiel pozrieť moju prácu. (Zúb.) Keď budete v Moskve, nezabudnite si pozrieť metro. (Jes-á) Pozrieť si dievča nie je hanba. (Jes.) Túži byť osamote a pozrieť sa v zrkadle. (Tim.)

2. v neurč. po slovesách pohybu (koho, čo) prísť k niekomu al. niekam, byť niekde s nejakým cieľom; navštíviť niekoho al. niečo: prísť p. chorého; prísť p. známe miesta, ísť p. rodný kraj; Poďme pozrieť mamičku, čo robí. (Tim.) Išli sme ich pozrieť, zhovárali sa posunkami. (Taj.) Prišiel ma kedy-tedy pozrieť a opýtal sa, ako sa mi vodí. (Zúb.) Dosiaľ som ho nebol pozrieť, ako býva. (Tat.)

3. (koho, čo) pohľadom vyhľadať, popozerať: p. známych (medzi väčším množstvom ľudí);

4. (čo) nazrieť do niečoho; zbežne prečítať: Na fiškála cengajú, aby pozrel „grundbuch“. (Jes.) Keď ho (román) vezmem do ruky, pozriem mu koniec. (Kuk.)

5. (koho, čo) obrátiť pozornosť na niekoho, na niečo, všimnúť si: Pozri tú strigu, ako s metlou stojí. (Kuk.) Len chcieť treba a zvládneš to. Pozri mňa! (Ráz.) Pozri ho (ľud), jak omdlieva na nevoľnom loži. (Botto)

6. pozri ho! pozrime ho! výraz blízky citoslovciam, vyjadrujúci prekvapenie (obyč. nepríjemné) al. rozhorčenie: Chrapún dedinský, pozri ho, ako sa nadrapuje! (Min.) Aha ... aha ... Pozrime ho! Kam mieri? (Urb.) Pozrime ho, pána, je najedovaný. (Gráf);

nedok. k 1, 3 pozerať

pozerať i pozierať nedok.
1. strsl, zsl, miest. vsl upierať na niečo zrak, pozorovať niekoho al. niečo, dívať sa, hľadieť: F posťeľi si ľiveu̯ a tak pozerau̯ do povali (Pucov DK); Nože, ďiouča, ňepozeraj toľko do zrkadla, narasťie ťi noz ako Róze! (Mošovce MAR); Radosť pozeraď na to ďieťa, ako si bešká (Bobrovec LM); To je poľahoda pozerať, ako robí (Sása ZVO); Cez oblog mi je dobre pozeraťi na cestu (Kokava n. Rim. RS); Tag nevlúnne pozerá (Val. Belá PDZ); Veť temu chlapcu pokivajťe tu slifku, jako pekňe poziera na ťie slifki! (Riečnica KNM); Ked náhodu idež okolo a nezbadáš túto srnčú alebo jelenú zver, ale ona poziérá, že ti si ideš svoju cestu (Kočín PIE); Ón ani slova nepovedav, len poziérav (Brestovany TRN)
F. pozerá ako hrom do buka (Žaškov DK) - nahnevane, zlostne; pozerá, aňi kebi mu kŕďel zhinú (Vyš. Kubín DK) - bezradne, zachmúrene; pozerá ako zajádz na noví sňech (Lokca NÁM) - prekvapene; poźira na mňe, jag bi_mu obid źit (Dl. Lúka BAR), pozerá, akobi mu boľi obed zedľi (Ležiachov MAR) - je nevľúdny, zazerá; pozerá krivím okom (Košťany n. Tur. MAR) - neprajne, závistlivo, nevľúdne; pozerá Pánu Bohu do okien (Košťany n. Tur. MAR) - leňoší, nič nerobí; rát poziéra na nno (Bošáca TRČ) - rád si vypije alkohol; daruvaniemu konovi nepozeraj do zubou! (Bobrovec LM) - dar sa nekritizuje
2. zrakom, pohľadom niečo zisťovať
a. prezerať, kontrolovať niečo: No a ono potom polachki to (oheň) iďe od vrchu dolu, le_na to (na míľu) musí dávať pozor si, aj noci musí iť pozerať (Kľak NB); Žitá sa choďiľi pozera_Turíční ponďelok, či je ňie viklasenuo (Lišov KRU); Lebo zíd zišu̯a (raž) v jeseň pekňe, na jar sa zmohu̯a a gazdovia choďili ju pozeraď ako na ďiváke (Podkonice BB); F kutere sedzá mi dve husi, zajtrá budem pozírat zárodi (Červeník HLO)
b. nazerať niekam: Ňepozieraj do toho hňiezda, ľebo zákvorňík sa otplúcí a više ňeprídze sedzec na vajíčká (Brvnište PB); Čelám sa nesmié cez zimu poziérad do klátóv a íh bantuvat (Šípkové PIE)
c. obzerať: Choďiľi zme pozeraď do Púčkou, na vozíku keť prišľi z Ňecpál (Ležiachov MAR)
d. všímať si, overovať si niečo: Ľen pozerá, ďe bi čo popchou̯ (Ležiachov MAR); Si pozerau̯, či jesto f tom úle dáká mláč? (Brusník REV)
3. hľadať niekoho zrakom, pohľadom, vyzerať niekoho: A isťek počtára pozeráťe, ťetko (Dol. Lehota DK); Ja ho budem f Kralovanoch pozerad a ja mu tieto papiere tam dám (Stankovany RUŽ); Obrácel sa g hore a pozieral occa (Prosné PB)
4. strsl, čiast. zsl prejavovať o niekoho záujem: Uš keď vichoďiľi zo školi, uš pozeraľi za chlapcí a chlapci zasä za ďieučatí (Žaškov DK); Pozerá za ňou, páči sa mu (Košťany n. Tur. MAR); A stávalo sa, že za dakerou pozeraľi aj dvaja (Detva ZVO); Této oprški opršané, uš to začína pozeraď za mláďenci! (Návojovce TOP); Uš som taká dzeučica bola, ked me už jako trochu tag na chlapcóu poziérali (Podolie NMV)
5. chodiť na návštevu, navštevovať niekoho: A tem oťedz ked_u išou pozera_tú céru, tag už viďeu̯, tak si pohútau̯, misí jej dobre biť (Devičie KRU)
6. or uvažovať, premýšľať: Ču̯oveg ľen pozerau̯, ďe zarobiť (Zázrivá DK); Já ľen pozerám, čuo to, že koňe majú takí ľak (Sedl. Dubová DK)

pozerať sa i pozierať sa nedok.
1. strsl, zsl upierať na niečo zrak, pozorovať niekoho al. niečo, dívať sa, hľadieť: Nidž nevraveu̯, iba sa pozerau̯ lútosne na nu (Likavka RUŽ); To bolo tode, kot tam prišou̯ Ferďinand na tie manébre sa pozeraťi (V. Lom MK); To ván tan bou̯ pád hrozní, na to sä bolo aj zľe pozeraťi (Kokava n. Rim. RS); Aňi sa tam ňechoť pozerať, tam je velká lumpuvačka! (Návojovce TOP); No čo sa poziéráš, čo si ma ňeviďel?! (Chocholná TRČ); Mi jako dzeciská, mi zme sa na ten ohen tak poziérali ráda (Kostolné MYJ); Ňepozeraj sa do zrkalla! (Lapáš NIT)
F. pozerau̯ sä ako ľipoví (Kokava n. Rim. RS) - ako hlúpy; rá_ca pohárom na dno pozerá (Rim. Píla RS) - rád pije alkohol; nemohli sa na to pozierac (V. Rovné BYT) - nemohli to zniesť; nepozierajú sa na to (Zubák PCH) - neberú na to ohľad; pozerá smrťi do očí (Lapáš NIT) - a) je smrteľne chorý b) je v nebezpečenstve smrti
2. strsl, čiast. zsl zrakom, pohľadom zisťovať, pozorovať niečo: Pri jačmeňi sa pozerá na to, či sa ocierajú pľevi od zrna (Hruštín NÁM); Bou̯ tam nabľísko, tan sa voľaďe skovau̯ a staďe sa pozerau̯, ako vom tresou̯ do tej vodej (Lešť MK); Pozierala sa do zrkalla, či ňeňi špinavá (Bánovce n. Bebr.); Už ottál celé splašené zme sa pozerali, či za nami ňepátrajú (Lapáš NIT)

pozierať p. pozerať

pozierať sa p. pozerať sa

pozerať [-z(i)er-, -zír-] ndk
1. (na koho, čo, za kým) sledovať zrakom, pozorovať niekoho al. niečo, dívať sa, hľadieť na niekoho: teto twoge oči na nestidatosti, na milownikuw a milownice chlipne pozierale (MS 1758); mnjch na tu mladu dcéru weľmi často skrz okenko pozjral (VP 1764); videre: pozerati (ML 1779); falešné oči máš, falešne pozíraš - jako, jako, jako Judáš; keď ja pojdem z Nitry cez tureckú bránu, budeš milá plakať aj pozírať za mnú; telko tebe zdravi, ma mila, posilam, kelko večer hvezd na nebe poziram vidím (AD 18. st)
F. limulis intuery (!): gednim očkom pozerat (HD 1706-07) nedbalo, povrchne, letmo sa dívať; kdo sljbil Panu Bohu na osobi chlipnjmi očima nepozerat, kdy to zdržj, ma vžjtek sweho slibu (LKa 1736) zmyselne, žiadostivo hľadieť; když ho (poddaného) sstráfess, kriwym okom pozirag na neho, aby poznal, že nelubiss prowineňi geho (GV 1755) nepekne hľaď, zazeraj; kdibi Ewa nebola wssetecnym ockom na gablcka geho pozgerala, nebila bi gich tess pozadala (MS 1758) chtivo, žiadostivo sa dívala; p. jeden na druhého, na jednu i druhú stranu bezradne sa obzerať: pry ostatneg wečery sweg rekel pan Gežiss k učedlnikom swym: Geden z was mne zrady. Toto slyssyce učedlnicy geden na druheho pozyral, newedice, o kem by to rekel (SKá 1760); w okamzeni se wsseczek prestrassil a wiwalice oci na gednu y druhu stranu lusska sweho poziral, gakobi pocet mel dawati (MK 18. st)
2. za kým prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): do očí si se stávela, jak bys mne milovala, když sem od tebe odešel, za jiným pozírala (ASL 1770-90)
3. na čo brať ohľad na niečo, prizerať na niečo: sudczowe take pozeragice y na mlady wek geho, na tento čzas z milosrdenstwi otcowskeho zanechawagi ho toliko pri takoweg pokuty, aby byl do puta okowan (ZVOLEN 1638)