Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hľadieť -í nedok.

1. zrakom vnímať, pozerať (sa), dívať sa: h. niekomu do očí, h. do knihy, h. za odchádzajúcim; nechápavo h.; h. do zeme (obyč. pri zahanbení, vzdore); h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi; vpravo, vľavo h-ď! povely;

pren. okná h-ia do dvora sú obrátené

2. brať do ohľadu, všímať si, pozerať (sa): neh-í na prekážky, h-í len na peniaze

3. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu; takto h-í na vec

4. usilovať sa o niečo, dbať: h. na poriadok, h. sa niekomu zapáčiť; h-ď, aby si prišiel načas!

5. zračiť sa, prejavovať sa, pozerať (sa): z očí, z tváre mu h-í radosť, zármutok

● expr. h. ako teľa (na nové vráta) vyjavene; h. ako → hrom do buka, duba; h. → smrti do tváre; h. na niekoho, na niečo krivým okom nežičlivo; nič → dobré mu z očí neh-í; → darovanému koňovi neh-ď na zuby;

nehľadiac na predl. s A vyj. vylučovanie, odhliadnuc od: n. na niektoré osobitné prípady, poučka platí;

opak. hľadievať -a

// hľadieť si starať sa, dbať: h. si domácnosti

● h. si svojho nemiešať sa do cudzích vecí;

opak. hľadievať si

hľadieť -dí -dia hľaď! -del -diac -diaci -denie nedok.

hľadieť si -dí si -dia si hľaď si! -del si -diac si -diaci si -denie si nedok.

hľadieť -dí -dia hľaď! -del -diac -diaci -denie nedok. 1. (na koho, na čo; kam; ø) ▶ vnímať zrakom; upierať niekam zrak; syn. pozerať (sa), dívať sa: uprene, skúmavo, prísne h. na spoločníka; zasnene h. na hviezdy; h. otcovi do tváre, do očí; h. niekomu na prsty ↗ i fraz.; h. do slnka, do tmy, do zrkadla; túžobne h. do diaľky; nečinne h. von oknom; vystrašene, vyjavene, zamyslene, mlčky, tupo h. pred seba; začudovane, užasnuto, neveriacky hľadí za odchádzajúcim; placho, hanblivo, nechápavo hľadí; hľadí rovno, bokom; hľadí do zeme obyč. pri zahanbení, vzdore; h. si pod nohy dávať pozor pri chôdzi; čo na mňa hľadíš?; pren. Chalupa hľadela jedným oknom do doliny a jedným do hôr. [A. Chudoba] jedno okno bolo obrátené do doliny, druhé do hôr □ vpravo, vľavo, priamo hľaď! vojenské povely
2. (na čo) ▶ brať ohľad na niečo, venovať pozornosť niečomu; syn. prihliadať, všímať si, pozerať (sa): h. na reálne vedomosti; h. na praktickosť výrobku; h. na poľahčujúce okolnosti; treba h. na bezpečnostné predpisy; hľadí len na peniaze; nehľadí na prekážky; Keby som na také maličkosti hľadel, trčal by som do smrti v prvom semestri. [J. Sedlák]; A ja, to teda áno, keď ide o takého človeka, na vrecko múky nehľadím. [R. Jašík] neľutujem darovať; Kniha vyšla u nás vo vydaní, v ktorom sa nehľadelo na presnosť terminológie. [NP 1986]
3. (na koho, na čo) často v spojení so zámenom ako ▶ nazerať nejakým spôsobom; syn. posudzovať, hodnotiť, pozerať (sa): h. na niečo ako na výhodu, na chybu; h. na niekoho ako na cudzieho; h. na veci komplexne; polícia bude prísnejšie h. na takéto priestupky; Marako hľadí na minulosť ako na biele filmové plátno. [P. Jaroš] neberie ju do úvahy; Nie som ukrátená ani na rozume, ani na sile, nehľaďte na mňa ako na poslednú. [V. Mináč]
4. (na čo; s neurčitkom; s vedľajšou vetou) ▶ usilovať sa o niečo, konať istým spôsobom; syn. dbať, starať sa: h. na poriadok; hľadí sa niekomu zapáčiť; hľaďte splniť, čo ste sľúbili; Vykročí a hľadí sa čím skôr stratiť. [D. Tatarka]; Hľaďte, aby sa urodilo čo najviac. [K. Lazarová]
5. (z čoho, z koho) ▶ prejavovať sa navonok; syn. zračiť sa, zrkadliť sa: z tváre mu hľadí radosť, zármutok; z očí jej hľadela láska a neha; Teraz už má vážnosť, skúsenosť z neho hľadí. [L. Mináčová]
6. zastaráv. (komu čoho) ▶ prejavovať starostlivosť o niečo v prospech niekoho: I keď som mu hľadel a kŕmil ho odvarom zemiakov a zriedeným haluškovým obarom, Čuchoň nestučnel. [Ľ. Ondrejov]
◘ fraz. hľadieť ako hrom do buka/do duba/do putne byť namosúrený; hľadieť ako sova byť ospalý; expr. hľadieť ako teľa [na nové vráta] vyjavene sa pozerať; hľadieť na niekoho, na niečo ako na zázrak obdivovať niekoho, niečo; hľadieť na niekoho ako na zjavenie prekvapene pozerať na niekoho; hľadieť do hrobu byť blízko smrti; hľadieť na niečo cez čierne/tmavé okuliare pesimisticky nazerať na niečo; hľadieť na niečo cez ružové okuliare optimisticky nazerať na niečo; hľadieť na niekoho, na niečo iným okom inak niekoho posudzovať, inak niečo chápať; hľadieť na niekoho krivo/krivým okom nepriateľsky sa správať k niekomu, cítiť nepriateľstvo k niekomu; hľadieť na niekoho zvysoka/cez plece/cez prsty mať k niekomu povýšenecký vzťah; hľadieť niečomu v ústrety očakávať niečo; hľadieť niekomu do duše odkrývať niečie tajné myšlienky; hľadieť niekomu na prsty kontrolovať niekoho; hľadieť niekomu do žalúdka poznávať niečie slabosti; hľadieť Pánu Bohu do okien nič nerobiť, nečinne sa ponevierať; hľadieť s otvorenými očami všetko si pozorne všímať; hľadieť s otvorenými ústami prekvapene, začudovane pozerať, čudovať sa; hľadieť smrti do tváre/do očí byť vo veľkom nebezpečenstve; nehľadí na hodinky nepočíta čas; nehľadieť ani napravo, ani naľavo na nikoho, na nič nebrať ohľad; nič dobré mu z očí nehľadí vyzerá zlý, vzbudzuje nedôveru; rád hľadí na dno pohára/fľaše rád si vypije ◘ parem. darovanému koňovi nehľaď na zuby! dar nekritizuj; hore hľadel, spadol do jamy bol priveľmi sebavedomý, namyslený, kým neprišiel neúspech; každý nech [len] do svojho hrnca hľadí nech sa každý stará o svoje záležitosti
▷ opak. hľadievať -va -vajú -val; nehľadiac na predl. s A ▶ vyjadruje vylučovanie, nezohľadňovanie niečoho; syn. odhliadnuc od, bez ohľadu na: nehľadiac na okolnosti, na následky; nehľadiac na poplašné správy; nehľadiac na osobitné prípady poučka platí; budeme pokračovať nehľadiac na riziko

hľadieť si -dí si -dia si hľaď si! -del si -diac si -diaci si -denie si nedok. 1. (koho) ▶ pričiňovať sa o niečí prospech, o niečie dobro; syn. starať sa: h. si rodičov; A hľaď si ju, aby ti nezomrela. [K. Tomaščík]; No nemyslel na vlastnú oneskorenú ľútosť, že svojich si dostatočne nehľadel. [E. Dzvoník]
2. (čoho) ▶ starať sa o úspešný chod, priebeh; syn. dbať: h. si domácnosti; h. si svojich povinností; Flórik sa nemo uklonil mužovi v stredných rokoch a hľadel si roboty. [R. Jašík]
◘ fraz. hľadieť si svojho nemiešať sa do cudzích vecí
▷ opak. hľadievať si -va si -vajú si -val si

nehľadiac na ↗ hľadieť

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu

hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovať • zhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhu • kvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľa • oceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkon • merať: svoj úspech meria vynaloženou námahou • vážiť • zvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovo • hovor. šacovať • odhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazu • bilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky práce • kritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodárenia • klasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotku • bodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacich • pozerať (sa) • hľadieť • dívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec? • zastar. taxovať

obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obracia • kniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sa • kniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkovisku • hľadieť • pozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložil • hľadať • pátrať (očami)

3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať si • zaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miesto • zadovažovať si • zaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosť • dbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosť • všímať si • starať sa • mať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbať • brať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerá • stáť • hovor.: zavadiť • zakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

prizerať 1. popri hlavnom záujme mať sústredenú pozornosť aj na ďalšie dôležité okolnosti • prihliadať • hľadieť • brať do úvahy: pri robote treba prizerať, prihliadať na bezpečnostné predpisy; pri rozhodovaní nebral do úvahy vôľu rodičov, neprizeral na vôľu rodičov • brať/mať zreteľ (na niečo) • brať/mať ohľad (na niečo) • venovať pozornosť (niečomu) • dbať (na niečo): venuje pozornosť aj názorom iných; dbať i na požiadavky ostatných • pozerať sa • všímať si: pozerať sa aj na cudzie problémy • rešpektovať: popri svojom záujme rešpektovať aj potreby detí • admin. zohľadňovať: zohľadňovanie dĺžky pracovného pomeru

2. p. dozerať

spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mne • kniž.: prebývať • dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokoj • kniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťati • hľadieť • pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ • mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplíne • byť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo? • kniž. tkvieť • väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k veci • kniž.: koreniť • mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodine • pochádzať • pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku tolerancie • zastaráv.: pozostávať • záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety

starať sa 1. pričiňovať sa o prospech, dobro niekoho, niečoho, o úspešný chod, priebeh niečoho • mať na starosti: stará sa o nevládnych rodičov, o domácnosť; má na starosti športovú činnosť mládeže • zried. vystarávať sa (Rázus): vystaráva sa o muža • opatrovať (starať sa o to, aby niekto mal to, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku): opatrovať chorých, opatrovať trávnik • dbať • držať • pestovať (venovať niečomu starostlivosť, dávať si záležať na niečom): dbá, drží na svoj zovňajšok; dbá o výchovu detí • bedliť: bedliť nad dodržiavaním zákonov • hľadieť: hľadí len na peniaze, výhody • dozerať • dohliadať • dávať pozor (aby nič rušivo nezasahovalo do daného, normálneho priebehu, stavu): dozerať, dohliadať na čistotu, poriadok; dávať pozor, aby všetci prišli • hľadieť si: Hľaďte si svojich vecí!

2. cieľavedome získavať • obstarávať • zaobstarávať • zaisťovať: Kto sa stará o materiál? Kto (za)obstaráva, zaisťuje materiál?; zaisťovať lístky na koncert • zadovažovať • zaopatrovať • hovor. zháňať: nemá nám kto zadovažovať, zaopatrovať najnovšiu literatúru

3. prejavovať starosti, obavy o niečo, o niekoho • starostiť sa • mať starosť • byť ustarostený: nestaraj sa, všetko dobre vybavím; je ustarostený, či sa plán podarí • trápiť sa • obávať sa • umárať sa • hovor. krenkovať sa: Už sa toľko netrápte, neobávajte!

p. aj trápiť sa

4. p. starieť sa

hľadieť, -í, -ia nedok.

1. (na koho, na čo, kam) pozerať, dívať sa: h. na niekoho, ponad niekoho, h. niekomu do očí, do tváre, h. do slnka, do svetla, do tmy, do zrkadla, na hviezdy, do diaľky, placho, hanblivo, túžobne h.; h. si pod nohy dávať si pozor pri chôdzi; h. do zeme obyč. pri zahanbení;

pren. (o veciach) smerovať, byť obrátený niekam (obyč. prednou stranou): obloky hľadia na námestie, do záhrady ap.

● hovor. trochu hrubé h. ako teľa (na nové vráta), ako sova do orecha nechápavo, hlúpo; hovor. h. ako hrom do duba, do putne nahnevane; hľadí ako kat, ako čo by bol tri dediny vypálil hnevlivo, mrzuto, zlostne; hľadí iba do novín a kníh veľa číta; hľadieť niekomu do úst bezočivo sa pozerať (najmä pri jedení); h. na niekoho zvysoka, cez plece podceňovať ho, nevážiť si ho; hovor. h. pánu bohu do okien nič nerobiť, nečinne sa ponevierať; h. smrti do očí, h. do hrobu byť blízko smrti; h. na niečo ružovými okuliarmi, cez ružové okuliare, cez ružové sklo opticky niečo posudzovať; h. na niečo, na niekoho ako na zázrak obdivovať niečo, niekoho, diviť sa niečomu, niekomu; krivo, krivým okom na niekoho h. hnevať sa na neho; h. prísne na niečo prísne posudzovať; h. niečomu v ústrety očakávať to; darovanému koňovi nehľaď na zuby (porek.) dar nekritizuj;

2. (na čo) prizerať, všímať si, brať do ohľadu niečo: Či pri posudzovaní človeka sa nehľadí na to, čo vie? (Stod.)

● nehľadiac na to, že... bez ohľadu na to, že...;

3. (na koho, na čo ako na koho, na čo) pokladať niekoho (niečo) za niekoho (za niečo); posudzovať, hodnotiť niekoho (niečo) nejako: Hľadeli na ňu ako na osobu v dome cudziu. (Taj.); h. na niečo ako na nepotrebné; h. na niečo ako na chybu;

4. (na čo) dbať, mať na mysli, starať sa o niečo: h. (len) na peniaze, na osobné výhody, na praktickosť; nehľadí na cenu nezáleží mu na cene;

5. (z čoho) zračiť sa, prejavovať sa navonok: z očí mu hľadela pokora, neha, láska, výčitka; čistota tam hľadí z každého kúta je tam veľmi čisto

● nič dobrého mu z očí nehľadí vzbudzuje nedôveru, zdá sa, že je zlý;

6. (s neurč., so spoj. aby) snažiť sa, usilovať sa o niečo; h. sa niekomu zapáčiť, h. sa niekomu odvďačiť; Hľadel sa čím prv vytratiť. (Taj.); hľaď, aby si prišiel načas;

7. zried. (komu čoho) prejavovať starostlivosť o niečo v prospech niekoho, starať sa niekomu o niečo: Ochotne mu hľadela pohodlia. (Tim.);

opak. hľadievať, -a, -ajú

|| hľadieť si (koho, čoho) dbať, starať sa o niekoho, o niečo: h. si otca; h. si svojej práce, h. si svojich vecí

hľadieť nedok.
1. strsl, zsl vnímať zrakom, pozerať sa, dívať sa: Maľi sme pevno roboťi, ta ňebulo aňi koďi hľaďeď na ňebo (Šumiac BRE); Hľaďela na mňa, a ňeviďela ma (Návojovce TOP); Jeden rás sultán hledzeu̯ ven oknem (Záh. Bystrica BRA); Hiďinu zme mali zato peknú, radoz bolo na ňu hlaďet (Lapáš NIT)
L. hľaďí do kúta (Rim. Píla RS) - čoskoro porodí; krížem hledzet (Sotina SEN), krížom hľaďieťi (Selce KRU), hľaďeť nakríš (Kšinná BÁN) - škúliť; hledzet lelki (Jakubov MAL) - dívať sa bokom; aňi ňevraví, aňi ňehľaďí (Rim. Píla RS) - hnevá sa; hladzí do seba (Bošáca TRČ) - drieme, spí; hľadí ako šo_bi so_mu tú obe_dzeu (Rim. Píla RS), co hľeďíš jak hrom do trečafa? (Skalica) - zlostne, nahnevane; hledzí jak do čereňa (Brodské SKA) - do neznáma, do neurčita; hledzí jak cíca (Kuchyňa MAL), hladí jag aj tela (Val. Belá PDZ), hledzí jak tela na nové vráta (Jablonové MAL) - hlúpo, nechápavo; hledzí do teho jak sova do hodzin (Jablonové MAL) - nechápavo pozerá
2. or posudzovať, hodnotiť niekoho: Šetko som si misela sama opatriť, na ňevestu sä ftedi ňehľäďelo aňi ako na kravu teräjšú (Žaškov DK)
3. strsl brať do ohľadu niečo, všímať si: Ňehľaďí na maťer, ľen sebe dobre kce (Krivá DK); Maťere si hlaďín, zato čušín (Kociha RS); Veť som mu tak hľaďela, ľen abi bov spokojní (V. Bielice TOP)
F. hľaď na zadné koľesá (Košťany n. Tur. MAR) - pamätaj na starobu
4. strsl, zsl usilovať sa o niečo, snažiť sa, chcieť: Ešťe aj pri tom paseňí hľaďí voľačo osožnuo spraviťi (Čelovce MK); Len som tag hledela, abi bulo dobre (Kameňany REV); A uš sa hlaďelo dobre chovat tích žencov (Ludanice TOP); Ked je človeg zadĺžení, už hledzí, abi sa teho skór zbavil (Čataj MOD)
5. strsl, zsl dávať pozor, dbať na niečo, mať na pamäti, na zreteli: Ľen hľať, abi si voľačo ňeoblízou̯ (Hont. Moravce KRU); Teraz hej musíž väčmi hľaďeď z jedeňím, abi sa chitro popravila (Ležiachov MAR); To moseu̯ uš každí hledzet, abi mu to pasovau̯o, abi to stačiu̯ porobit (Štefanov SEN)
6. priev predpovedať, javiť sa navonok: Zemiaki hľadia na veľkú drahotu (Opatovce n. Nitr. PDZ)
7. turč, top priťahovať pozornosť, vábiť: Té jabĺčka ač tag hľaďia na človeka (Ležiachov MAR); Té ružički aš tag hlaďia (Návojovce TOP)

hľadieť si nedok. strsl, zsl starať sa, dbať o niekoho, o niečo: Misela som si hľadieď roďičou (Bziny DK); Hleť si svého a do cudzího nos nestrkaj! (Skalica); Každí vinohradník si hladzel toho najlepšého robotníka (Jur p. Brat. BRA)

hľadieť [hľa-, hle] ndk
1. používať zmysel zraku, dívať sa, pozerať: sowa w nocy hledy a patrj (KoA 17. st); gestli kto by przed bozeynym czlowiekem na to hlediczym rozlil geho krew (ŽK 1493); on na nas na zabitie hledel (TRENČÍN 1585) pozeral nevraživo; dyewka chcela do komory hladety (KRUPINA 1694); jeden druhému w očy hledeli (BZ 1749); do zemj hlediel (KT 1753); kiseló hledj, križem hledj; krywó na ňekoho hleďeti zazerať; na púl oka hleďetj dívať sa privretými očami (KS 1763)
F. Kohúdkj any z ocsu nehladj (KRUPINA 1695) má zlý výraz očí; h. cez prsty (komu) nevšímavo, povýšenecky: otec a matka nikdy nemagi swym djtkam, swe čeladky cez prsty hledetj (SP 1696); wrchnost cez prsty hledy (COB 17. st); lebo by ya na to nemohol hladet, aby to ten Gyuro Poljak užjwal (LACLAVÁ 1718) nezniesol by som to; oci mogi ani nan hledet nemužu (MS 1758) neznášam ho; osskliwy ge w sweg podobe, strach nanho hledeti; bude na nich ay sudce zlym okem hledeti (GŠ 1758) nepriaznivo posudzovať; z hňewliwyma očima hledeti, w nenáwistj meti (KS 1763) nenávidieť: když wjdjme, an bližni nass suženy znassy, nemame na to suchjmi očjma hledetj (CS 18. st) byť ľahostajní; h. k cudziemu stolu byť ako príživník: žiwot čloweka toho, kteryž mohauce pracowat, hledj k cyzymu stolu, nemá počitan byti za žiwot (SP 1696); darowanemu konowy netreba w zuby hledeti (SiN 1678) darovaná vec sa má posudzovať zhovievavo
2. koho, čoho na čo, k čomu brať do úvahy, prihliadať na niečo, dbať o niečo; pamätať na niečo: ya musim neprzatel kralowskich a swich hledeti (BRANČ 1467 SČL); gdy bych bol dobreho prytelsztwa W. M. nehledel (TREBOSTOVO 1569); hledj cze na wassy ponjženu prozbu (ŠÁŠOV 1608); pani wicze hladeli na šwagrou stranku (S. ĽUPČA 1689); pánowe ne jinám kromě k swému vžitku hleďá (MP 1718); hled, at se (kôň) neopchiti (RG 18. st)
F. hľadiac na čo s ohľadom na niečo: na geho wek hladiacz, to mu nepriležite pada (DRAŽKOVCE 1730); hladjacz na uprimnu lasku a wernost manžela meho (s. l. 1768); nehľadiac na koho/čo bez ohľadu na niekoho/ niečo: nehledjce na osobu, prawo rozsuditi (WU 1750); mnozy nehledice na to milostiwe nariczeny kralowske, do modlidebnich domou hodja (S. ĽUPČA 1784) napriek nariadeniu; k svojej duši, k našim dušiam hľadiac pod prísahou: aby powiediela k swe dussi hladicz (ŽK 1481); nass spolusused k swey dussy hledycze wyznal gest (KOŠŤANY 1573); k nassim dussem hledicze (PEČENICE 1622)
3. koho/čo, čo k čomu starať sa o niečo, opatrovať; dozerať: spolecznye musy statek hladyett k tomu, aby se y společnimy robotnyky wssetky polya zrobily (LIPTOV 1646); sswecz nech hledi sweho kopyta (SiN 1678) nech sa stará o svoje remeslo; hlad sy ty twogich poddanych (NECPALY 1743)
4. mať náhľad, posudzovať: gá hledjm na to gako žena (VP 1764)
5. s inf, al. s predm. vetou usilovať sa, snažiť sa: hlediž neopúščeti jich (ASL 1532); hledel sem za penize geden ssyn zeleza kupiti (ŽILINA 1575); hledme biti ohrazeni a ozdobeni takowto modlitbou (TC 1631); hledel Saul, aby probodel z kopiu Dawida (MP 1718); hled, ad ho poznass dobre (RG 18. st);
6. byť obrátený niekam; smerovať: od Hewili až do Súr, která hledi k Aegyptu (KB 1757); čo k slúnku hledj (KS 1763)
7. prislúchať, pripadať, patriť niekomu: wiplatil sswagra sweho z oczižny, ktera hledela a spaduwala na Mikulase Para manželku (P. ĽUPČA 1582); hľadievať [-ív-] frekv k 1: kteryž sme Pana znali, slichawali a na geho skutki hlediwali (SP 1696)