vyhodiť dok.
1. hodením dostať do výšky: v. loptu, v. tanečnicu
2. prudko trhnúť smerom nahor: pyšne v. hlavu; kôň v-l zadkom
3. výbuchom zničiť: v. továreň do vzduchu
4. hodením dostať smerom von: dieťa v-lo hračku z kočíka
5. hovor. expr. (energicky) prinútiť na odchod; prinútiť opustiť miesto, zamestnanie ap.: miernite sa, lebo vás v-m! v-li ho z práce; študenta v-li zo skúšky neurobil skúšku
6. odstrániť niečo nepotrebné: v. staré topánky, v. niečo na smetisko
7. hovor. expr. (neužitočne, veľa) stroviť, premárniť: v. peniaze za haraburdy
8. (pri hre v karty) uviesť do hry, vyniesť: v. prvú kartu; v. tromf i pren. povedať rozhodujúci argument
● expr.: v. niekoho zo sedla zbaviť moci, rozhodovania; v. niekoho na ulicu prepustiť z práce; v. si z kopýtka zabaviť sa; to si v-ď z hlavy a) nebude podľa tvojho b) nemysli na to;
nedok. vyhadzovať
// vyhodiť sa
1. vyskočiť (význ. 2), vyšvihnúť sa; vymrštiť sa: v. sa na koňa; na hladinu sa v-la rybka
2. utvoriť sa, objaviť sa (na koži): v-l sa mu vriedok;
nedok. vyhadzovať sa