mierny príd.
1. vyznačujúci sa malou al. strednou mierou istej vlastnosti: m-a bolesť, m. vietor; m-e podnebie bez teplotných výkyvov, op. drsné; m. svah, op. strmý
2. striedmy, zdržanlivý: m. v jedení, pití; m. fajčiar
3. pokojný, tichý, nevýbojný: m-a povaha;
mierne prísl.;
miernosť -i ž.