Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

trieskať -a nedok. expr.

1. búchať (význ. 1, 2), plieskať, práskať, ráchať: t. dvermi, hromy t-jú

2. udierať (význ. 1), búchať, trepať: t. niekoho palicou po chrbte, t. päsťou o stôl, na bránu

3. prudko narážať, (do)padať: ťažké predmety t-li na zem

4. hádzať (a rozbíjať), trepať: t. hrnce, taniere

5. hovoriť (význ. 1, 2), trepať: t. hlúposti

expr. t. si hlavu o múr zúfať si;

dok. tresnúť -e -ú -sol, tresknúť -e -ú -kol: brána t-la, t. hlavou o múr, t. niekomu po brade, t. knihu na stôl;

pren. t. so všetkým skoncovať

// trieskať sa expr. udierať sa (význ. 2), búchať sa: t. sa päsťou do čela;

dok. tresnúť sa, tresknúť sa

1. k trieskať sa: t. sa do kolena

2. hovor. zaľúbiť sa, buchnúť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tresknúť ‑e ‑ú ‑kol, tresnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.; tresknúť sa, tresnúť sa

tresknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie, tresnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok.


tresknúť sa -kne sa -knú sa (ne)treskni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knutie sa, tresnúť sa -sne sa -snú sa -sni sa! -sol sa -sla sa -snúc sa -snutie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúť tresnúť trepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúť plesnúť pľasknúť pľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúť švacnúť rachnúť bachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúť zdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiť zrachotiť udrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


hodiť prudkým pohybom spôsobiť let al. pád niečoho: hodiť loptu do oblokavrhnúť (obyč. prudko): vrhnúť laso, guľuexpr.: šmariť zašmariť tresnúť tresknúť plesnúť plesknúť šľahnúť trepnúť capiť capnúť čapiť čapnúť švacnúť: šmaril, tresol tašku do kúta; v zlosti šľahla, capla, švacla kabát na gaučexpr.: pleštiť pľaštiť (obyč. tak, že sa niečo rozpadne, rozpľasne): pleštil tanier o zemnár. šmrliť (Šikula)expr. sotiť (prudko posunúť): vrece sotil do autaexpr.: prasknúť praštiť mrštiť buchnúť džuchnúť bacnúť (hodiť o niečo): praskol, buchol knihu o stôlexpr. kydnúť (vo väčšom množstve): kydnúť jedlo na tanierexpr. frknúť (malé množstvo): frknúť soli do hrnca s polievkouhovor. expr.: šibnúť (prudko) • šmyknúť (tajne): šibla, šmykla mu stovku do taškyhovor. expr. struhnúť: chytil fľašu a struhol ju do náshovor. pohodiť (hodiť obyč. menšie množstvo): pohodiť husiam zrnonahodiť (obyč. na dopravný prostriedok): nahodili štrk na vozpohádzaťexpr. potrepať (postupne, viac predmetov)


naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do sebaudrieť uderiť buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do stenyexpr.: bachnúť tresnúť tresknúť trepnúťhovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpadrgnúť strčiťexpr.: štuchnúť šuchnúťhovor. expr.: bacnúť bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytkuexpr. zried.: drúliť trknúť: v tme drúlil do stromusotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadolzraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelaminabehnúť naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážkunár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihuzraziť sa (s niekým, niečím) • prísť dôjsť objaviť nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účteexpr.: naďabiť naďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúknastoknúť nabodnúť napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeňnabiť natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1


ovaliť expr. 1. udrieť ťažkým predmetom • expr. obúšiť: ovalil, obúšil ho sekerouexpr.: praštiť tresnúť tresknúť chňapnúť rachnúť buchnúťzried. chropnúť (Tajovský): ovalil, praštil, tres(k)ol, rachol zviera palicou po hlaveexpr.: ochmeliť orútiťnár. expr.: olomáziť ošinúť: ochmeliť niekoho drúkom, orútiť kyjomomráčiťexpr. ohlušiť (zbaviť pritom vedomia): kameňom ho omráčil, ohlušil

2. p. ohromiť


plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúť pľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúť tlesknúť tľasknúť (dlaňami) • zaplesnúť zaplesknúť zaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúť tresknúť trepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúť capiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúť pľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúť tľapnúť (zľahka) • pľaštiť pleštiť (silnejšie) • expr.: capnúť čapnúť čľapnúť čapiť (prudko) • expr.: lupnúť pacnúť bacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

p. aj udrieť 1

3. p. hodiť


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúť búšiť bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúť tresnúť tresknúť capnúť capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúť klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúť čapiť ťapnúť bacnúť pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúť rafnúť švacnúť chňapnúť chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiť chmeliť pleštiť treštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúť šľahnúť šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúť plesknúť pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťať seknúť reznúť rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúť fľasnúť fľasknúť fľusnúť fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliť struhnúť vylepiťhovor. expr.: zasoliť vysoliť prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúť ďugnúť durknúť hrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúť luznúť liznúť lupnúť lopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúť šuchnúť šupnúť pifnúť flingnúť flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliť zaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliť orútiť omráčiť ochmeliť obúšiť olomáziť ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniť opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuť obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľadpren.: zahľadieť sa zapozerať sa zadívať sa zaprizerať sapren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesoraexpr.: zblázniť sa poblázniť sa zjašiť sa pojašiť sa zbesnieť (sa) spochabiť sa spochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiťhovor. expr.: buchnúť sa bachnúť sa rachnúť sa tresnúť sa tresknúť sa zasprostiť sa: buchnúť sa do chlapcapozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní

2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčilpozdať sa zazdať sa zvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudzinyhovor. zavidieť sazried. zľúbiť sa (Dobšinský)zried. popáčiť sa (Rázus)zalahodiť polahodiť: úspech mu zalahodilzaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťouzamilovať si obľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery

3. p. zapáčiť sa 2


zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieť zošalieť (sa) zísť z rozumu pominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozumestratiť rozum prísť o rozum pohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum?pomiasť sa pominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominulzdivieť zdivočieť zdivočiť saexpr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivelexpr.: poblázniť sa zjašiť sa spochabiť sa zbesnieť sa zjančiť sa zmyšiť sa pošinúť sa zmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sa zošalieť (sa) pojašiť sa zjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovaniaexpr.: spochabiť sa spochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčathovor. expr.: buchnúť sa tresnúť sa rachnúť sa tresknúť sa zasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tresknúť, tresknúť sa p. tresnúť, tresnúť sa


tresnúť i tresknúť, -ne, -nú, tresol/treskol dok.

1. (čím, čo, čím o čo, do čoho, po čom, na čo i bezpredm.) nárazom, pádom, úderom, hodením ap. spôsobiť treskot, ostrý hrmot, buchot, udrieť, buchnúť, trepnúť: t. dvermi; tresol lopatou o zem; t. päsťou o stôl, do stola, po stole; brána tresla, dvere tresli; čosi plesklo, čosi tresklo (Bedn.); mína tresla vybuchla, granát tresol vybuchol; Treskol som opätkami a odišiel. (Jes.); pren. Tresol prvý výstrel (Pláv.) zaznel, ozval sa.

2. naraziť, dopadnúť na niečo s treskom: t. hlavou o stenu; budzogáň tresol na dvor (Dobš.); Sabíne zas treskne fľaša na zem od ľaku. (Ráz.)

3. (koho, komu čo, kam, po čom, do čoho, koho o čo) silno udrieť, dať úder niekomu: t. niekoho po hlave, po tvári (do tváre), expr. po papuli, po hube, po pysku; [Kopijou] tresol muličiarovi po hlave. (Fel.); treskla si pani po stehnách (Jes.); t. niekomu jednu (zaucho) dať facku; t. niekoho o zem; pren. hovor. expr. byť tresnutý nenormálny, úchylný;

4. expr. (čím, čo) hodiť niečo niekam tak, aby to vyvolalo hrmot, buchnutie: Vše niektorý tresol guľkou do obloka. (Gráf); pren. t. s niečím (napr. s robotou) prestať robiť niečo, nechať tak: Ondrej aj ja by som s tým najradšej tresol. (Mňač.)

5. expr. prasknúť, puknúť, roztrhnúť sa: hlava mi ide (môže) t., dobre mi hlava netresne; neos. Strigu malo tresnúť od jedu. (Dobš.);

6. expr. (čo i bezpredm.) povedať, obyč. hlúposť, trepnúť: Vydám sa! — tresne Marinka. (Tat.) Nepomohlo to, tresol ešte čosi o Mojtovi a Stázke. (Bedn.);

nedok. k 1, 2 trieskať

|| tresnúť sa i tresknúť sa

1. (o čo, do čoho) udrieť sa, buchnúť sa, naraziť, vraziť: Zoznamy máme prichystané — tresol sa o vrecko. (Jaš.) O čo sa tak tresol? (Kuk.); t. sa čelom do dverí; t. sa rukou po stehne;

2. slang. (do koho) zamilovať sa;

nedok. k 1 trieskať sa


trieskať, -a, -ajú nedok. expr.

1. (čím, na čo; čím na čo, po čom, o čo, do čoho) veľmi silno udierať, biť, tĺcť, búchať: t. dvermi, na dvere; t. na bubon; t. päsťou (palicou) na stôl (po stole, do stola); trieska kartami o stôl (Laz.); pren. Trieskali si o uši otrepanú frázu (Urb.) hovorili si.

2. vydávať, spôsobovať, robiť prenikavý buchot, treskot, rachotiť, burácať: Hromy bili, trieskali ako na súdnom dni. (Ondr.) Jedle trieskajú, praskajú duby. (Sládk.) Streľba z pušiek neprestajne trieskala. (Jes.) Drevo trieska na ohnisku (Kuk.) horí s praskotom. Blízko trieskali granáty (Tat.) vybuchovali, trhali sa; pren. trieskanie v hlave (Bod.) prudká bolesť;

3. (čo) rozbíjať, roztĺkať, ničiť: t. hrnce; Tu začalo sa trieskanie oblokov. (Hurb.);

opak. trieskavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 tresnúť i tresknúť

|| trieskať sa expr.

1. (do čoho) udierať sa, biť sa, tĺcť sa, búchať sa

trieska sa do pŕs (Tat.) duší sa, verí sa;

2. zried. namáhavo ísť na neprístupné, ďaleké miesto, trepať sa: A ktože by sa trieskal dvanásť kilometrov od statku. (Min.);

opak. trieskavať sa;

dok. k 1 tresnúť sa i tresknúť sa

tresknúť tresknúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu