Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

trúsiť -i nedok.

1. po troche rozsýpať: t. omrvinky, slamu

2. (o zvieratách) vypúšťať trus

3. expr. rozširovať (význ. 3), rozchyrovať, roznášať: t. reči, klebety

t. rozumy mudrovať, poúčať; t. do vlastného hniezda znevažovať svoje prostredie, blízkych

// trúsiť sa

1. po troche sa rozsýpať, mrviť sa: seno sa t-i; sneh sa t-i (drobno) padá

2. expr. šíriť sa (význ. 3), rozchyrovať sa: t-ia sa (všelijaké) reči, chýry

3. expr. po jednom, v skupinách, v istých intervaloch prichádzať: začínajú sa t. stránky, účastníci zasadnutia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trúsiť ‑i ‑ia nedok.; trúsiť sa

*droliťspráv. drobiť, mrviť, trúsiť


trúsiť sa -si sa -sia sa trús sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.


trúsiť -si -sia trús! -sil -siac -sený -senie dok.

natrúsiť -si -sia natrús! -sil -siac -sený -senie dok. 1. (čo/čoho (kde); ø) ▶ z neopatrnosti, nechtiac, mimovoľne rozsypať po zemi, po stole, okolo seba narozsýpať: n. chlieb na koberec, pod stôl; natrúsil pilín; zober si tanierik, aby si nenatrúsil!; všade je natrúsené; Nahneval sa aj na toho, čo vysypával smeti a natrúsil okolo popolnice, a ani netušil, že som to bol ja. [V. Šikula]; Jej ruka zmetala omrvinky, čo sme natrúsili my deti. [As 2002]
2. expr. (čo; okolo čoho) ▶ rozšíriť, porozširovať častým hovorením (na viacerých miestach), navravieť, narozprávať: n. zbytočných fráz; natrúsili toľko kadejakých historiek!; natrúsil hŕbu uštipačných poznámok; čo všetko sa natrúsilo okolo jeho smrti
nedok.trúsiť

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovať pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behať lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať sa ponevierať sa potĺkať sa blúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa tĺcť sahovor. expr.: zarážať sa zatĺkať sa lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať sa motkať sa tmoliť sa tmoľkať sa pliesť sa popletať sa plantať sa pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať sa vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať sa mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchať poprchávať kropiť kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchať spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiť sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť smokliť sa sopliť sopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sa sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liať liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediť cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťať šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sa cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotať čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať šľahať prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

2. p. padať 1


srať hrub. 1. zbavovať sa výlučkov • det. al. zjemn. kakať: kakať do plienokkonať veľkú potrebu mať stolicu vyprázdňovať sa vyprázdňovať si črevá klásť (na kopu) • niž. hovor.: ondiť ondieť ondiaťhovor.: špiniť špintaťexpr.: fákať hnusiťhrub. sviniť: psy svinia v parkutrúsiť (o vtákoch a zvieratách) • lajniť (o dobytku)

2. p. mrzieť, hnevať


šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširujerozťahovať rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovať hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludypropagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriť rozchyrovať rozhlášať rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosťexpr.: roznášať roztrusovať trúsiť roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmyslyexpr.: trúbiť roztrubovať vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

3. p. vyžarovať 1


špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkamipoškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínomhovor. expr.: babrať zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltouexpr.: sviniť špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincúexpr.: gebriť kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľuexpr.: fafrať fúľať mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánkypejor. cundrať: cundrať si šatyexpr.: čubrať šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vodeexpr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť špintaťhrub. sviniťvulg. srať: psy špinia v parkudet. kakaťexpr.: fákať hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvoretrúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na oblokylajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá vyprázdňovať sa

3. p. haniť


trúsiť sa 1. porov. trúsiť 1 2. p. chodiť 1 3. p. pršať 1


trúsiť 1. úmyselne al. mimovoľne po čiastkach nechávať padať niečo drobné, sypké • roztrusovať: trúsiť, roztrusovať smeti, slamu; trúsi múku po kuchynirozsýpať: dávaj pozor, rozsýpaš uhlie po schodochsypať (nechať padať prúdom): sypať zemiaky, orechy z vrecaroztriasať (trasením): roztriasa perie po celom dvoreroznášať rozvláčať: vietor roznáša, rozvláča trávu po okolí

2. p. špiniť 2 3. p. šíriť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

trúsiť, -i, -ia nedok.

1. (čo i bezpredm.) po častiach, po troskách púšťať, rozsýpať niečo drobné al. sypké, sypať: trúsil chleba mrvy (Hviezd.); trúste perly po dolinách (J. Kráľ); Borievčiny tiež trúsili vzácny prach. (Rys.); pren. expr.: Žobrákom trúsil som po minci (Žáry) dával, hádzal. Trúsili tu i tu krátke slová (Pláv.) po chvíľkach málo hovorili. Jaj ty všade len hriech trúsiš (Podj.) zapríčiňuješ. Ešte si tu budú mienky trúsiť (Karv.) rozširovať, vyslovovať, hovoriť názory. Neveľká lampa trúsila poskromne svetlo (Hor.) veľmi slabo svietila; iron. Trúsiš naučenia ani kniha múdrosti (Kuk.) poučuješ.

iron. t. rozumy veľa mudrovať;

2. (o zvieratách) vypúšťať trus: Mulica trúsila priamo pred pristavenú tribúnku. (Žáry)

t. do vlastného hniezda ohováraním, osočovaním škodiť svojmu prostrediu, svojim blízkym;

3. expr. (čo i bezpredm.) rozširovať, roznášať, rozchyrovať (reči, zprávy): t. (všelijaké, zbytočné, jedovaté) reči, klebety, chýry; len tak naoslep trúsiť medzi svet (Kuk.); Ila trúsi, že som v druhom stave. (Čaj.);

opak. trúsievať, -a, -ajú

|| trúsiť sa

1. (o niečom sypkom al. drobnom) po troškách padať, rozsýpať sa, sypať sa: seno sa trúsi za golier (Kuk.); skálie sa trúsi (Hor.); Hrudôčky zeme trúsili sa do suchej trávy. (Švant.); trúsi sa drobný dáždik (Kuk.) drobno prší; nadrobno sa trúsi sneh (Heč.) padá; pren. expr. z úst trúsili sa slová (Pláv.) zaznievali; začali sa trúsiť otázky (Mor.) začali ich klásť, dávať;

2. expr. (o rečiach, zprávach) síriť sa, roznášať sa, rozchyrovať sa: trúsia sa (všelijaké) reči; trúsili sa zvesti o maďarskom vpáde (Vans.);

3. expr. po jednom, po skupinách, po chvíľkach chodiť, prichádzať: Trúsia sa po jednom-dvoch i po celých húfikoch. (Ráz.-Mart.) Začali sa trúsiť i parobci s dievkami. (Chrob.) Neprestajne sa trúsili k nemu ľudia. (Hruš.);

opak. trúsievať sa

trúsiť ndk
1. po troche sypať, rozsýpať: sipo: trusým (AP 1771); sipo: trusim, szipam (ML 1779); a toho prachu w čas nakazeny statku trus do napoga (HK 18. st);
x. pren (počas cechovného súdu) nema zaden wen wychazety z bratow, aby snad radu cessnu netrusil a nerosipal po smetiskoch (CA 1698); tehdi oňi (kňazi pápežskí) musili siaťi slowo Božj a gjni, kteri gine slowo sial, nepritelem musil biťi a ne slowo, ale kukol do roly cýrkwe Božj trusiti, což učiňil Martin, Calvin, Muncerus a gjni, kteri se od cýrkwy papeskeg odssťipil nebo odoral (TP 1691) vnášať nepravdu
2. expr rozširovať, robiť všeobecne známym, rozchyrovať, roznášať: co trusý (Dr. Hoe al. Luther) o wziwaný swatých, o tom hledeg w swem miste w tom atrikulý zwrchu, tam nagdess gruntowne, co gest wziwaný swatich (TP 1691); a osady se nacházegu, do kterých nikdy gesste lutheranstwo se netrusylo, ale od starodawna nastogné katolictwo w nich trwá (DuR 1719); (manžel) rád-ly by sy, prawjm, měl, kdybj manželka twá těbe netco takýho na očy nadhazuwala, a co horssjho gest, kdybj ona po mestě zlý chýr o tebe trúsila (SlK 1766-80); (Srnka) neslussne a osskliwe slowa počal trusitj (PUKANEC 18. st); t. sa po troche sa sypať, padať: tak mnoho dussi lidskich pada do pekla ohne wečneho, gako kdy pada z nebe casu zimniho ten naghustegssi snech, do očista pak prichaza cosi malo, gako když pomaly sneh se trusi (MK 18. st)

trúsiť trúsiť
okolo seba trúsia ľudia les gens colportent autour d'eux

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu