Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prekliať -kľaje -kľajú dok. vysloviť nad niekým, niečím kliatbu: p. syna;

nedok. preklínať -a

1. k prekliať: p. potomkov

2. kliať: šofér zúrivo p-a

preklínať -na -najú -naj! -nal -najúc -najúci -naný -nanie nedok.

hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávať • hromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetko • expr. hromovať • zastar. hriemať (Krčméry) • expr.: brýzgať • harusiť • harušiť • cifrovať • hovor. expr.: šľakovať • bohovať • stobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiš • kliať • preklínať • kniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľaje • expr. zastar. teremtetovať

2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúva • napomínať • vyčítať • dohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli ticho • prekárať: žena ho tresce a prekára • expr.: krstiť • mydliť • kresať • harusiť • harušiť • zvŕtať • hovor. zastar. štrôfať • hrub.: kefovať • ďobať • ďubať • subšt. pucovať • zried. hriakať

3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sa • previňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatike • prestupovať: prestupuje predpisy, zákon

kliať vyslovovať kliatby, nadávky, hrubé slová • kniž. zlorečiť • preklínať • nadávať: nič sa mu nedarí, kľaje, zlorečí, preklína, nadáva • hrešiť (hrubo): hreší ako paholok • hromžiť • expr. hromovať (na niekoho, niečo): hromží na neporiadky • kniž. klnúť • hovor. expr.: bohovať • stobohovať • šľakovať • expr. zastar.: žúriť (J. Kráľ) • teremtetovať; rúhať sa (hrubo urážať niekoho vznešeného, niečo posvätné): rúhať sa Bohu, nebu • fraz. brať meno Božie nadarmo

nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadky • expr.: papuľovať • grobianiť • šprihať • šľakovať • brýzgať • hromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosť • hovor. šimfovať: šimfoval na vedúcu • hovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskuje • pejor.: brechať • štekať • havkať (na niekoho): brechali, štekali na seba • expr. fákať (Vajanský) • haniť • hanobiť • tupiť • ohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otca • expr.: špiniť • očierňovať: špinil celú rodinu • rúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohan • hromžiť • hromovať • zlorečiť: stále len hromží, zlorečí • kliať • preklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočiš • hovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali

preklínať 1. porov. zavrhnúť 2 2. p. kliať, hrešiť 1

prekliať, -kľaje, -kľajú, -kliaty dok. (koho, čo) vysloviť kliatbu nad niekým al. nad niečím, uvaliť kliatbu na niekoho al. na niečo: Paľa vlastná mať prekľaje. (Tim.) Prekliala som hodinu, v ktorej môj syn po prvý raz fáral. (Barč);

nedok. preklínať

preklínať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) vyslovovať kliatbu nad niekým al. nad niečím, kliatbou zatracovať niekoho al. niečo: Povedz mu, že ho nenávidím, že ho preklínam. (Vaj.) Mŕtvi ležia v tichu cintorínov, matky preklínajú vinníka. (Lajč.) Preklínal tú hodinu, v ktorej sa zobrali. (Šolt.) Preklínala som lyže a palice, lebo mi zavadzali. (Bedn.)

2. kliať: Admirál krúti kľučkou aparátu, zúrivo preklína, keď prístroj vypovedáva službu. (Hor.);

dok. k 1 prekliať

preklínať, prekĺňať i preklievať nedok.
1. csl vyslovovať kliatbu nad niekým al. niečím; nadávať, zlorečiť niekomu: Preklieva celí svet (Vieska n. Žit. ZM); Jedovalo ho to, nadávau̯ mu a prekľínau̯ ho (Lešť MK); Šva ho tak preklínáš? (Kameňany REV); Budes_sa ti viónduvat s kínsi, prekĺnat ta bude a čo já vién čo, postaf si tuto na zahratke a máš pokoj! (Trenč. Závada TRČ); Já son to nezebral, abi ma ludé neprekĺnali (Ružindol TRN); Aj čil tu prekĺňá brata, ná čo mu já pomóžem? (Lapáš NIT)
2. csl, miest. zried. vyslovovať nadávky, hrešiť, kliať: Ždi, keď išla z vodou na skalu, prekľínala, že misí vodu nosiť (Podbiel TRS); Oňi hrube ťaško do toho drustva stupuvali, preklínali tolko, že aš strach (Hrušovany TOP); Pozri, jakom_e položeňí, a prekĺňá aj tak (Lapáš NIT); Kebiz bola mala decieg jako, neprirovnávaj, ščeniéc, aj ti bis prekĺnala (Skala TRČ); Kec_ca najeduje, blúzní, preklíná (Malženice HLO); To še vipovedzedz ňedalo, jak to chodziľi lajuci, prekľinajuci (Brezina TRB)
F. tak prekľina, co až źim schňe (Dl. Lúka BAR) - veľmi hrubo, surovo

prekliať [pre-, pro-], preklnúť dk koho, čo vysloviť kliatbu nad niekým al. niečím: gestliže kdo nemiluge Pana Gežjsse, budiž proklaty (SK 1697); sveti Matus tak piszál, Pán Kristus se ukonál, drevo preklyál figovo, se ovotzi nyemalo (HPS 1752); fortélynyikóv nyenávidzis, preklyéjes krev rozlýevajútzé, mordályi zloszné (DŽ 1752); ale synowé yzrahélsky prestúpili prikázanj a priwlástnili sebe tych weci, které byli preklaté (KB 1757); žádal sem gá sám preklnúti biťi od Krista za brátruw mogích (BN 1790); poňewáč si ňeoddal powínnú česť otcowí, preklatí si ode mňa (DS 1795); gestli Pan Buch neodwratj tu hanbu, preklage (Ján Holec) swatu Trojczu (PRIEVIDZA 18. st); preklínať, prekĺnať ndk
1. koho, čo vyslovovať kliatbu nad niekým al. niečím: prokliname rodyčuw, ktery nas w tom naboženstwj počaly a wichowaly (ZA 1676); wie-li aneb slisel-li swedek, že bi Anna Maria Kern mimo predepsanich reči y na ginich statečnich lidi zde v Bistrici bila lala, gich preklinala a gim na gich poctiwosti utrhawala? (S. ĽUPČA 1689); gazik gegich (manželov) gedowaty gest, když wždicki geden druheho preklyna, mezy sebu sa wada (SKá 1760); kňezi rweli (!) gako lwi a prekljnali swúg včinek, že totižto na swú stránku takowého richtára wywolili (WP 1768); krestane, ktery Boha sweho kazdodene prenasledugu, kdiž se gim podle zadosti nedari, wssecko, čo sebe otporne wida, preklnagú (CQ 1783); Muhammeda ze zložeňí zákona takího i z vlastňího jeho života za sviňu vipisoval, (lekár) preklnal ho za to najvíc, že prikázal, bi sa žáden z nikím ňikdi aňi jen o najmenšém víri článku ňedohadoval, pravdu ňevihledával (BR 1785)
2. kliať: Barasskowa magicze sskodu weliku, preklinala hrozne, y Panu Bohu swe krywdy porucžala (P. ĽUPČA 1691); precor male: prekljnám, lagem (KS 1763); oprawdiwy krestan nezlorečj, neprisahá, neprekljna, ponewač zna, že to Bůh nenáwydj (SJ 18. st); prekliať sa zaprisahať sa: nektery z židu reklj: Prokletim proklelj gsme se, že neokusime ničeho, dokudž nezabigeme Pawla (Le 1730); preklínať sa ndk: szuszeda dolnya, Morauszky Jankova zena, sa preklinala, ze mu tak da dokazat, setke dobitkj mosa mu wikapatj (KRUPINA 1716); on (Peter) počal sa proklinati a prjsahati, že neznám člowěka toho (Le 18. st)

preklínať, preklínať sa p. prekliať