Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

golier -a L -i mn. -e m. časť šiat okolo krku: stojatý, kožušinový g., vyhrnúť si g. kabáta

● → chytiť niekoho za g.; → prišiť niekomu niečo za g.; tečie mu za g. je v zlej situácii;

golierik -a m. zdrob.

golier -ra L -ri pl. N -re m.

golier -ra L -ri pl. N -re m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ rôzne upravený kus látky lemujúci al. nadstavujúci vrchnú časť šiat, kabáta a pod. okolo krku: jednoduchý, dvojitý, stojatý, ležatý g.; okrúhly, špicatý g.; fazónkový, šálový, košeľový g.; obopínací, pripínací g.; námornícky g.; mäkký, tvrdý, škrobený g.; špinavý, ošúchaný, tesný g.; snehobiely g. košele; číslo goliera; kožušinový, perziánový g.; g. z vačice; zapnúť si, vyhrnúť si g.; Jusupov si na cestu obliekol kožuch s vysokým golierom. [I. Izakovič]; Frkla mi snehu za golier. [P. Jaroš]; krajč. vrchný, spodný g.; lek. sadrový g.; g. na krčnú chrbticu špeciálna fixačná pomôcka; veter. ochranný g. pomôcka pre zvieratá, aby si nelízali ranu
2. ▶ biely al. inofarebný pás srsti, peria a pod. na krku zvierat: vták s červeným golierom; Tmavosivo až čierno sfarbené opice s bielym golierom okolo krku. [NP 1989]
◘ fraz. biele goliere i pejor. úradníci, podnikatelia a pod. (ktorí nepracujú manuálne); chytiť niekoho za golier chcieť, chystať sa niekoho vyhodiť, vykázať; nevyleje za golier rád si vypije, neodmietne vypiť si (obyč. alkohol); prišiť niekomu niečo za golier zvaliť vinu na niekoho; tečie mu za golier je v zlej, nepríjemnej situácii
▷ golierik -ka pl. N -ky m. zdrob.: piketový, čipkový g.; šaty s bielym okrúhlym golierikom; prišiť g. na blúzku, ▹ golierček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: zapni si ten g.!

golier -a m. ‹l› časť šiat pri krku;

golierový príd.: g-é gombíky

golier časť šiat okolo krku: tvrdý, stojatý golier • fazóna (chlopňa na kabáte, saku, blúzke a pod.): úzka fazóna • okružie (tvrdý čipkový golier) • subšt. krágeľ: chytiť niekoho za krágeľ • nespráv. límec

golier, a, 6. p. -i, mn. č. -e m. pruh látky prišitý na vrchnú časť šiat, kabáta al. košele, obopínajúci krk: mäkký, tvrdý, škrobený, jednoduchý, dvojitý, stojatý, kožušinový g.; vyhrnúť si g.

● hovor. chytiť niekoho za g. vyhodiť ho; prišiť niekomu niečo za g. zvaliť vinu na niekoho; niekomu tečie, leje sa za g. je v tiesni; liať niekomu za g. pôsobiť nepríjemnosti; žart. nevyleje za g. (napr. pálenku) prijme, vypije;

golierik, -a i golierček, -a m. zdrob.

galer p. golier

galiar p. golier

galier p. golier

galir p. golier

golier m. (goliér, goľér, gorieľ, gorel, galier, galiar, gaľir, gaľer)
1. csl časť muž. i žen. odevu, obopínajúca krk: Paránní goriel bou̯ višívaní, ňiekeré zlatom a strieblom (Návojovce TOP); Isťek ťi je goriel na tej košeľi úski (Dol. Lehota DK); Goriel bou̯ višívanej tag na pou̯ prs (Čelovce MK); Tod galiar bi mohol bidž aj večí! (Nandraž REV); Máš pokrčení goríl na košeli (Brodské SKA); Ten golér na košeli bóv aš čérní o_čpini (Lapáš NIT); Ňemaž aňi gaľir pobigľovani (Torysa SAB); Bľuska mala už i gaľir (Dl. Lúka BAR); Doňesla svojemu krešovi gambošku do gaľera na košuľu (Rozhanovce KOŠ)
L. čipkovaní golier (Myjava) - ozdobený čipkou
F. sceli to jemu prišidz za goliér (Brestovany TRN) - zvaliť vinu naňho; aňi jeden čil ňevileje za golier, čo si lúbi vipiť (V. Maňa VRB), za golír ňevilíva (Svätoplukovo NIT), išče ňigda ňeviľal za gaľir (Brezina TRB) - rád si vypije
2. štvorec voľne splývajúceho súkna dolu chrbtom haleny, ktorý sa dal použiť ako kapucňa: Halena bola belavá - to bolo súkno, nazatku mala golír (Blatné MOD); Goliér na halene si mohóv prehodzid na hlavu a pod bradu zapat, ket pršalo (Brestovany TRN)
3. tek, jnitr, abov, jzempl pás, príp. pásová podšívka na hornej časti ženskej sukne: Na golér (na sukňu) jéj ňevistalo, tak si ušila inakší (Lapáš NIT); Naňho (podolok) prišiľi bigľoši z biloho platna, u gaľiru (pása) nazbirani na ranci (Brezina TRB); goľier na sukňi (Tlmače LVI); golier (Rybník LVI); gaľer (Koš. Hámre KOŠ)
4. obuv. zvýšená časť sáry na prednej časti čižmy: golír (Sládečkovce ŠAĽ)

gorel p. golier

gorieľ p. golier

galír p. golier

golier [go-, ga-, ko-; -ier, -ír, -riel] m lat/maď pruh látky prišitý na vrchnú časť odevu, obopínajúci hrdlo: amiculum colare: galier (DQ 1629); čipky na golyerach (KLÁŠTOR p. Z. 1725); korgele na kossele (TURIEC 1741); focale: golyr kabátúw (KS 1763); zlatom wjšjwane goriele (KLÁŠTOR p. Z. 18. st); -ik, -ček dem: tato mu golieriky ssyge (HP 1747); gallericulus: golirček (LD 18. st)

goriel p. golier

kolier p. golier

koriel p. golier