ruža -e ž.
1. krovitá ostnatá rastlina s jemne voňavými kvetmi, bot. Rosa; kvet tejto rastliny: biela, čajová r., kytica červených r-í; pestovateľ r-í
2. v názvoch rastlín: vodná r. lekno; alpská r. rododendron
3. infekčná kožná choroba: dostať r-u na nohe
● → červený ako r.; → trpezlivosť r-e prináša; nemať na r-iach ustlaté/-né mať ťažký život;
ružička -y -čiek ž. zdrob. k 1;
ružičkový príd.: r. kel
ružička -ky -čiek ž. zdrob.
ruža, -e, -í ž.
1. záhradná krovitá rastlina s peknými voňavými kvetmi; bot. r. stolistá (Rosa centifolia);
2. kvet tejto rastliny: červená, ružová, biela, čajová r., kytica r-í; pren. Zuzana sa rozvila v najkrajšiu ružu dediny (Rys.) v najkrajšiu devu.
● červený ako r. (o človeku) zdravo vyzerajúci; zapáliť sa ako r. zapýriť sa, začervenať sa; trpezlivosť r-e prináša (prísl.) úspech; nemá na r-iach postlané, ustlané o človeku, ktorý má neradostný život;
3. kvet niektorých iných rastlín podobných ruži; rastlina s takýmto kvetom: šípová r., slezová r., planá r. neštepená; popínavá r.; jerišská r. kozí list; alpská r. rododendron;
4. bás. červená farba: V tvári ruže, v očiach oheň. (Kuk.) Krvavá ruža na hrudi (Hor.) škvrna od krvi. V košeli bielej, ktorá skvitne ružou (Žáry) zakrvaví sa.
5. zried. okrúhly predmet, ktorý má podobu kvetu ruže: r-e karfiolu (Vans.);
6. nákazlivá kožná choroba: Dostal ružu do tvári. (Kuk.);
ružička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 2, 3;
ružičkový príd.: r. kel;
rúžatko, -a, -tiek str. zdrob. expr. zried. (Hviezd.)
ružička ž. 1. malá al. pekná ruža; malý al. pekný kvet ruže: Na ružicťe boľi kapki rosi ako suze (Čičmany ŽIL); Niékeré ružički velmi pekne vonajú (Bzince p. Jav. NMV); ružička (Hor. Lehota DK, V. Bielice TOP); ružiška (Revúca, Roštár ROŽ) F. pekná ag ružiška (Nandraž REV), šumni jag ružička (Bracovce MCH) - veľmi 2. malá al. pekná kvetina: Ťeta, dajťe mi ružički, šag ih máťe plnú zahratku! (Návojovce TOP); Kamilki majú malé ružički (Trakovice HLO); Na tí drevká sa zamotalo jačmen, žito, teda zbožié jaké bolo, ešče také vlchké, abi sa to nelámalo, a k tomu sa dávali rúžički (Dechtice TRN); To sú zas na tem (na stromoch) také menší ružički (Hlboké SEN) 3. v dvojslovných názvoch rastlín: biela ružička, žltá ružička (Pukanec LVI) - jarná záhradná cibuľovitá rastlina s bielym al. žltým kvetom, bot. narcis (Narcissus); jeseňia ružička (Tlmače LVI) - záhradný kvet s veľkými bohatými kvetmi rozličných farieb kvitnúci v jeseni, bot. chryzantéma (Dendranthema); slamená ružiška (Mur. Dl. Lúka REV) - rastlina s početnými ružicami prízemných listov rastúca na pieskovitých stráňach, slamienka, bot. slamiha slamienková (Helichrysum bracteatum); cirňova ružička (Dl. Lúka BAR), šipova ružička (Fintice PRE) - krovitá tŕnistá rastlina s jemne voňavými kvetmi divo rastúca v prírode, bot. ruža divá (Rosa canina) 4. čo tvarom pripomína malú ružu al. kvet: Truhla, to bolo pomaľovanuo, šakovie ružičke a kvietočke (Dobrá Niva ZVO); To śe kupia ružički, na ňich śe prišije bela maśľa i tri verški z rozmariji (Rankovce KOŠ); To daz dva paľce široki krajig bol a som ružički višivala (Sokoľ KOŠ); ružička (Závadka n. Hron. BRE, Čičmany ŽIL) L. osminova ružička (Závadka n. Hron. BRE) - kož. vzor s ôsmimi lístkami; ružička šesnacka (Závadka n. Hron. BRE) - kož. menšie zúbkované koliesko tvoriace základ ornamentu na kožuchu; na ružički (Zliechov ILA) - vyšívací vzor