Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

šíriť -i nedok.

1. zväčšovať do šírky, robiť širokým, rozširovať: kôň š-i nozdry

2. vydávať zo seba ako zo zdroja, vyžarovať: š. teplo, pokoj

3. robiť známym, rozšíreným, rozširovať: š. pokrok, š. nákazu; š. reči klebetiť

// šíriť sa

1. zväčšovať sa do šírky, rozpínať sa, rozširovať sa

2. postupovať všetkými smermi, prenikať: teplo sa š-i po miestnosti

3. stávať sa známym, rozširovať sa: reči sa š-li

4. hovor. obšírne rozprávať: nechcem sa o tom š.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
šíriť ‑i ‑ia nedok.; šíriť sa

šíriť sa šíri sa šíria sa šír sa! šíril sa šíriac sa šíriaci sa šírenie sa nedok.


šíriť šíri šíria šír! šíril šíriac šíriaci šírený šírenie nedok.

-riť/132425±6 2.31: verbá inf. nedok. 59832 hovoriť/28911 veriť/9720 tvoriť/4045 patriť/3604 šíriť/2187 tváriť/2085 variť/1845 šetriť/1675 dariť/1284 hospodáriť/520 súperiť/420 sporiť/342 žiariť/320 (72/2874)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hlásať verejne dávať na vedomie • ohlasovať ohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjeliumšíriť rozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobodyučiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšiakázať apoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrikepropagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladať rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasať pretriasať premieľať rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiť odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiť trúbiť vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčať sipieť syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať brechať prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť rapotať rapkať sypať súkať mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotať drkotať mrkotať gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiť šveholiť hrkútať ševeliť štebotať švitoriť džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkať šeptať šuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkať šepoliť šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomrať šamotiť šemotiť šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať mrmlať mrmotať mumrať brblať bručať dudrať dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlať huhňať fufnať chuchmať chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať jachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtať brbotať hatlať bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať trepať tliapať trieskať plieskať baláchať búchať kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesť motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť repentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziť remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať hovoriť vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padnešíriť sa rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že…šuškať šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepkáexpr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoruexpr.: šepotať šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajúhovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoceexpr.: mrmlať mrmotať mumlať mumrať hundrať šomrať brblať dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otecexpr.: šemotiť šamotiť šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos


raziť1 1. robiť známym • šíriť: razil, šíril nové myšlienkyrozširovať: rozširovať informáciepropagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomikyhlásať rozhlasovať rozhlášať rozchyrovať chýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety

2. kopaním utvárať priestor • prerážať prekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metrohĺbiť vyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu

3. porov. prebiť sa


sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.) • vyžarovať žiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastievychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosťšíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokojzračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľfyz. emitovať

p. aj sršať 2


šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovalarozťahovať sa rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínalibujnieť rásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa prenikať plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až semvychádzať vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dymniesť sa viaťkniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisťtiahnuť sa ťahať sa tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovalaexpr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do ústprenikať: novoty prenikajú aj na vidiekprenášať sa tradovať sa dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1


šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširujerozťahovať rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovať hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludypropagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriť rozchyrovať rozhlášať rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosťexpr.: roznášať roztrusovať trúsiť roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmyslyexpr.: trúbiť roztrubovať vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

3. p. vyžarovať 1


vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sa bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnúfraz. expr. stavať sa na nohy zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďujepozdvihovať sa povznášať sa (hospodársky)

2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastať narastať zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalitarozmáhať sa rozširovať sa šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširujesilnieť rásť: silnie, rastie južný vetríkmohutnieť mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieťkniž. intenzívnieť dužnieť dužieť: porast duž(n)iestupňovať sa vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje

3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveďbyť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

šíriť, -i, -ia nedok. (čo)

1. zväčšovať do šírky, robiť širokým, zväčšovať priestorový al. plošný rozsah, rozlohu niečoho, rozťahovať, rozpínať do šírky, rozširovať: Lipky počínajú konáre šíriť. (Čaj.) Vzduch priezračný a ľahký mimovoľne šíril nozdry a pľúca. (Jes.)

šíriť reč s niekým (Tim.) obšírnejšie hovoriť;

2. vydávať zo seba niečo, vyžarovať (svetlo, teplo ap.): Pec šírila teplo. (Zgur.) Čo aj smrad šíri, ale dušu má záhradu voňavú. (Jes-á)

3. robiť známym, rozšíreným, častým; rozširovať: š. pokrok, civilizáciu, kultúru; š. kresťanstvo; š. biedu, nespokojnosť zapríčiňovať; š. strach, hrôzu vzbudzovať

hovor. š. reči roznášať klebety;

dok. rozšíriť

|| šíriť sa

1. zväčšovať sa do šírky, stávať sa širokým, zväčšovať sa v rozsahu priestorovom al. plošnom, rozťahovať sa, rozpínať sa do šírky, rozširovať sa: Nozdry sa im [sedliakom] začali šíriť. (Urb.) More sa šíri kanálom k susednému ostrovu. (Kuk.) Nemci prestali sa šíriť vo východných Alpách. (Škult) Na priedomí boli stoličky pod plachtou, čo sa šíri nad nami sťa podnebie. (Kuk.); pren. Otec sa šíril hrdosťou (Gráf) bol veľmi hrdý.

2. postupovať, niesť sa všetkými smermi, prenikať niekam (o svetle, teple ap.): Pomedzi stromy šírili sa zlaté pásy [slnečných lúčov]. (Zúb.) Cezeň (maštaľné okno) sa k nám šírilo teplo i maštaľný zápach. (Totmašč.) Vlasy sa ligocú, od nich sa šíri vôňa. (Kuk.) Nenávisť proti mne šírila sa ako oheň (Zúb.) veľmi rýchle. Jeho [Pódiho] moc šíri sa. (Tim.)

3. stávať sa známym, rozšíreným, častým, hojným; rozširovať sa: nákaza sa šíri; Zvesti o strieľaniach šírili sa ako otravný plyn. (Fr. Kráľ) Po Slovensku šírila sa tajná protiagitácia. (Vlč.) Dobro sa samo sebou šíri. (Kuk.)

4. hovor. (o čom) obšírne, podrobne rozprávať: Nemôžem sa šíriť o tom, čo všetko Gorkij napísal. (Heč.);

dok. k 1-3 rozšíriť sa

šíriť [-i] ndk zväčšovať do šírky, robiť širokým, zväčšovať rozlohu, rozsah, rozširovať: dilato: ssýrjm (AP 1769); extendere in latum: ssjriti (PD 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako lampa šíri svetlo comme une lampe répand la lumière
analyzovať a šíriť informácie analyser et diffuser des informations
a šíri nudu, nie et répand l'ennui, non
a šíri sa von et se propage au-dehors
a šíriť výsledky programu et diffuser les résultats du programme
je iná a šíri est autre et répand
sa šíril na palube se propageait à bord
šíril okolo nášho krehkého autour de notre frêle
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu