timbre [tembr] -ru L -i m. odb. zafarbenie (hlasu, tónu, hlásky)
timbre [tembr] -ru L -ri m.
timbre [tembr] -ru m. ‹f < g› odb.
1. zafarbenie (tónu al. hlasu), farba: nízky, altový, kovový t.; lingv. vokalický (vokálový) t. farba samohlásky
2. výtv. odtienok farby;
timbrový príd.: t-é rozdiely hlasu
farba 1. vlastnosť hmoty vnímaná zrakom, založená na pohlcovaní svetla rozličnej vlnovej dĺžky • zafarbenie • sfarbenie: jasná, sýta farba, jasné, sýte zafarbenie, sfarbenie • kniž. prísvit: skaly dostali belasý prísvit • kniž. kolor
2. smerovanie k istému druhu zvukového prejavu, výrazu • zafarbenie • sfarbenie: príjemná farba hlasu, príjemné zafarbenie, sfarbenie hlasu • odb. timbre
3. p. farbivo, náter 1
timbre p. farba 2
timbre [vysl. tembr], -ru, 6. p. -ri m. (franc.) fon., hud. sfarbenie, farba (hlasu, tónu, hlásky);
timbrový príd.: t-é vlastnosti hlások