sladký príd
1. majúci chuť ako cukor, med: Vaše Mylosty pyšete, abych gya gym slatkyho vina dal (H. BEŇADIK 1575 E); yazyk z podnebijm ustnjm kosstuge ssmaky, co sladke aneb horke, trpke aneb prijkre, ostre aneb kwasne gest (OP 1685); co ale gest sladssiho nad med (MS 1749)
L. o sladke kraste anebo žiwem ohni (HT 1760) o mokvavej vyrážke na hlave;
x. bot celtis: sladké drewo (KS 1763) rastlina z rodu brestovec Celtis; polipodium: andelsky sladky koren (LD 18. st) sladič obyčajný Polypodium vulgare; glycyrrhiza: sladky koreň ks 1763; glycyrrhiza: sladké drewo (KrN 1795) sladovka hladkoplodá Glycyrrhiza glabra
2. neskysnutý, nekvasený, (o vode) neslaný: morne hlyzy, ffyky s kačyčim sadlem a korenym wlaskeho slezu stlucy, to w sladke smotane posmažity (HL 17. st); na sladku kapustu d 6 (KRUPINA 1706); žadna studnice slane y sladke wody newidawa (Le 1730); smetana, cmar, mleko sladke i sedle v sudoch (MVV 1779-85)
3. príjemný, milý: ach, moge mile, sladke usta, ktere ke mne libežne mluwili (TEPLICA 1676 E); manželowe aby negen dobre a sladke, ale y zle a trpke wecy trpeliwe snassely (COB 17. st); sopor dulcis: sladky sen (KS 1763); Pane, kdybys my tak sladkym spiwal hlasem (BlR 18. st); syn, dokud pri otcu zustawal, gak dobre dni mal, gak sladke wecy zažiwal (MiK 18. st)
F. nič ňeňi tak sladke, žeby ňemalo trpkosti (GV 1755) niet vecí bez ťažkostí; sladký počátek, horký konec (BE 1794) ľahký začiatok, ťažký koniec; pod sladkými slowi meč gest pronikawj (Se 18. st) pekné reči nie sú vždy úprimné
4. úlisný, neúprimný: skrze sladke reči a požehnawanj s fnukanj a w laznech cinene soplenj newinnost srdca zwodite (DuH 1723); žena cuza gako sirena aneb ta panna morska swogim spewem podwodnym, slowmi sladkima a ulissnima podwaza (MS 1758); wistrjhegž se sladkjch tech rečj, kterjmjž te mamiti bude (PT 1796)
P. atpn Lawrincze Slatkeho (RÁZTOČNO 1551); na s-o prísl výraz: mohau se myssj leyna w mleku sladkem wariti, s cukrom na sladko sprawiti (HT 1760); -o, sladce prísl k 2: ljbežná wune tak nas obkljčila, ze sme wssecy sladce usnúli (VP 1764); sladko gest temu, ktery žádne radosti neokósstowal (BlR 18. st); sladko spjme w nocy (Se 18. st); -osť ž
1. vlastnosť niečoho sladkého: w vstech sladkost medu diwna (CC 1655); owotce w sobe sladkost ma (HL 17. st); sladkost bys okusil manni (DuH 1723); fyky usilugi se tak wirósti, abi sladkosti ústa naplnili (VP 1764); gak libezne wona palac ten, gaka sladkost pahne odtud (MiK 18. st);
x. pren slatkost sstesti lidskeho mnohimi trpkimy weczmi skropena gest (TC 1631); pobjzý mne sladkost slow twých (KO 1782)
2. sladké jedlo: med y gina sladkost (CC 1655); levitas: sladkost na drewe (PG 1656); twe usta zaslužili, abi kosstowali a užiwali sladkost, almaziu (MS 1758); mnozy w swete gak medwedi hledali slatkosti (GŠ 1758);
x. pren má sladkosti zrozená, žiwot mého žiwota (CC 1655) o drahej osobe
studený príd
1. majúci nízku teplotu, chladný: (víno) schowawa se do studenjch sklepnjcz (KoB 1666); wezmy druhu retortu, ktera bude prazna, naleg do neg maličko zimneg aneb studeneg wody (OCh 17. st); kusek frissneg slaniny, tak weliky gako celi gazik, odrež, polož geg napred do studeneg wody a potomne na gazik (RT 17. st); ssarhowa žena w šarhowny nekurila, ale zamknuwsse aresstantuw w studenem aresste, sama pak w susednich domich se ohriwala (RUŽOMBEROK 1757); algidus: studeny, zymny (KS 1763); nespite w njzkých swetnicách, zwlásste w studených komorách (RPM 1795); hlawu y očy umywag studenu wodu a mrtwu žyhlawu (HK 18. st);
x. pren advocata prse studenú bázliwosty obklyčene bily (PeP 1769) bál sa; gak twrda wec gest za hrissnikow sa wiznaty tak, že až pot studeny na nich wihaza (MiK 18. st) potia sa od strachu;
L. natcha a studenj kassel se prjdržegj (NK 1717) kašeľ bez vykašliavania hlienu; gmenugj sedlákowé swé pole, neb lehké, neb težké, anebožto pálčiwé neb studené grunty (HRK 1773) na ktorých úroda mrzne; čerweny zwonček ge welmi dobri žilam a wsseliakim studenim nedostatkom tela nesprevádzaným horúčkou; balssan zeleni a suchi studenemu žaludku užitečni ge zle tráviacemu, oslabenému; poor wičistuge studené rani a hnilé maso wižira ťažko sa hojace (Zel 18. st); kdo warenu (černobyľ) horcze pige, studenu nemocz zahani (LR5 18. st) zimnicu; predmenowane zwirata gsu z wečeg strany studeneg natury žiwočátka (PR 18. st) studenokrvné
2. vyznačujúci sa nízkou podnebnou teplotou: giné rucha potrebné gsu w studených než w teplých kraginách (PrV 1767); chotar gest wrsskowaty a studeny, z ktereho sneh neskoro zchacza (Š. DOLINA 1770); malo studeni mag dobri gest, ale welmi studeni sskodliwy (PR 18. st)
3. nevľúdny, neprívetivý, odmeraný: gste my daly jakusy negistu a studenu odpoued (B. BYSTRICA 1596); samotne moge s ňjm obcowaňj usslechtile sjce, s powažitedlnosty osoby meg spogene, takmer stuďene bilo (PT 1796)
4. ľahostajný, nevšímavý: mne moga nádeg sklamala, ponewádž znamenám, že ty k takowému djlu leniwi a studeny sy (VP 1764); wssecki teto pokloni a chwali Protesilaus studennu misli prigimal (PT 1796); jakoš by se znašal žywot twuj krestansky z wýru twu, kdybys w dobrych skutkoch studený a leniwý dušu twu odewzdawal (CDu 18. st); tva laska len je ke mne studena (AD 18. st)
L. Luther zenským pohlawám pak tú radu dáwa, že gestliže studeneg naturi pána magu, bi potagemne ho odessli a ginde hledali dle swogeg wúly pana (PP 1734) sexuálne chladného; w suzeni postaweny hleda u suseduw a pribuznych a prateluw pomoci a polechceni a newinachaza gedine opowrzeni, studene slowa a ffalssiwe oklamani (MS 1758) nezáujem; hle, gak mnoho gest galowich a studenich katolikuw, ktery we wetsseg waznosti magu krčmi, nezli chram bozi (SPr 1783) nežijúcich pobožným životom; (mnísi) ospanliwe, ziwanliwe spiwagú, studené modlideb mrmláňa wydáwagú (BlR 18. st) bez oduševnenia; (osol) gakossto bogazliwe stworeni k leniwosti a tichosti nachilne, nič ňeubliži nižadnemu stworeni gjnemu, ponewač gest studeneg krwi howadko (PR 18. st) flegmatický
F. pokritec neni tepli, ani studeni, gak vetrnik na stave (SS 18. st) (o nestálosti)
P. atpn Jurcze Studeniho (BOCA 1594); -o, -e prísl k 1: gelide: studenó, zimnó (KS 1763); frigide: studeno, chladno (PD 18. st);
L. (Hadixa) mezitím začala blednúť, pariť sa stuďeno chvílámi a kdiž domu príjdúc, zložili hu, aňi stáť ňemohúc, často zamdlívala (BR 1785) oblieval ju studený pot; k 3: frigidissime: wélmy studeňe, neochotňe (KS 1763); stuďeňe a z nechuťú chwálíce (BN 1789); na s-o prísl výraz kt. sa je studené: ptisanarium orizae: na studeno warená rysskassa, ryssowá kassa (KS 1763); s-o vetná prísl chladno, zima: česke ruože nemagi takowe mocy, yako wlaské a kteréž w kraginách polednjch rostu, nebo v nás gest gjm studeno (MT 17. st); -osť ž
1. zima, chlad: krysstal, kamen byly, prozretedlny gest, w horach welyke studenosty se naleza, kdežto snehowe dluho ležy (HL 17. st); algor: zyma, studenost (KS 1763); koliko gest nini takowjch, ktery pro weliku studenost zubi o zubi bigegi (VP 1764); urody tgež za tri roky nebolo pre weliku mokrotu a studenost (B. ŠTIAVNICA 1776); widel sem propast plnu ladoweg wody, ktera prewissowala studenost netuhsseg zimi (MiK 18. st);
x. pren Bože, tebe prosyme, rozehreg studenost a zastydlost nasseho prirozenj (Mod 1573) podnieť nás k činu
L. ktery czlowek weliku studenost pri sebe ma tak, že se nemuže zahratj (OCh 17. st) zimnicu; (žihľava) studenost pljc odgima (MBF 1721) zahlienenosť; roztrhel se zwazek žiwota, leži guss bes dusse nežiwe telo a smrtedlnu studenostu pomalički drewenje (MK 18. st) o posmrtnom stuhnutí
2. vlastnosť pôsobiť protizápalovo: bolehlaw gest bylina, ktera studenosty swu umrtwuge a w lekarstwe pro oprawu a umensseny welike horkosty ginych wecy klade se; (kmín) s ffyky wareny, z jablčnykem kassel z studenosty hogy z prechladnutia; u wynie čerwenem waryty balsan a myrru, tim usta wymywaty, nechutenstwy a daweny odgima z studenosty a mdloby žaludka zlého trávenia (HL 17. st);
3. nevľúdnosť, ľahostajnosť: gak weliká temnost byla u wssech lidý w bludech zustawagjcých, gak tež weliká studenost w ctj a lásce (SlK 1766-80); radosť zaneprazdňuwana bíwá náhlosťú, studenosťú (BN 1790); sin mjsto laskj studenost skussowal (PT 1796)
surový, čes syrový2 príd
1. určený na ďalšie spracovanie, existujúci v nespracovanom stave, nespracovaný, hrubý: obuw pak (z) zhoreleho a suroweho remenia ussita, ma se každemu ssewczowy wzity (CA 1666); lazur nyektery gest syrowy yako ruda (HL 17. st); na zrtkach desky gedlowe na kterych platno surowe položene (DUBNICA n. V. 1720); kdyby mňa (Samsona) zwázali sedmerýma prowazmi žilowatýma gestli nesuchýma, y gesste surowýma, nemohel bych sa brániti gako ginssy lidé (KB 1757); vellus vel corium durum: surowá koža, newyrobená koža (KS 1763)
L. s. tehla nepálená tehla: item tamze suroweg welkeg tehly circiter 1000 (M. S. JÁN 1687); s. hlina nevypálená hlina: hlina když gest surowa a mokra lechce gakykoliw obraz prigima (MC 18. st)
2. jestvujúci v prírodnom stave, varením, pečením al. sušením neupravovaný: surowe maslo dluho czerstwe zachowati, treba maslo do satkij tenkey zawinuty (MT 17. st); prodano gest p. Lukašowi Luboweckemu 1 mettr yablek sirowich (SKALICA 1632 E); homophagia: gjdlo syrowého pokrmu (KS 1763); polnj žeruchu surowu gak rano y na pol dnj pri gedle nech užjwa, welmi ge užitečna (SG 1777); muže se y semeno na prach stlučeno do suroweho wagca wsipatj, potom upeczi a zesti (RN 17.-18. st)
3. (obyč. o dreve) nevyschnutý, nevysušený, svieži, čerstvý: každi sedlak ma ostawiti tu, kde se mu rozkaže drw suchich sahu gednu, drw surowich sahu (BUDATÍN 1629); Wlčkow chotar z strany wichodni začina se od Beskida a tahne odtud prosto na wrch na geden buk surowi wirubany (ORAVA 1677 DSJ); stipula viridis: surowé stjblo obilné; cortex crudus: surowá, zelená kúra ňečeho (KS 1763); žadne brewna w celych kusach budto suche anebo surowe nikomu nebude sloboda nikomu a nikam datj (PAČA 1771 E)
4. nezrelý, nedozretý: crudus: surowy, nezrály, nedozrály, trpky, twrdy (KS 1763)
5. nevľúdny, neláskavý, drsný, tvrdý, krutý: immitis: netichy, nekrótky, ukrútny, surowy; acris: óstry, bystry, surowy (KS 1763)
6. neslušný, grobiansky, hrubý, nevychovaný, neokrôchaný: rvdis: nemrawný, surowý, nespůsobný (CL 1777); rudis: nemrawny, surowy, nespusobny, prost, tup (ML 1779); slúbíla som twému otcowí, rekla surowím hlasom, dáwať ťebe radu (DS 1795)
7. (o žalúdku) pokazený, neschopný stráviť potravu, prejedený: (:žaludek:) surowý sobe gidlo oškliwý (KoA 17. st)
8. bez úžitku, neúrodný: žadna diwa, to gest surowa zem na wrch sa newibrala (WL 1789)
L. s. katolík ľahostajný, nevšímavý, zlý: gak mnoho studenich, surowich, galowich katolikuw se winachaza, kteri pres celi rok w tesskich, smrtedlnich hrichoch zigu (SPr 1783)
P. atpn Georgius Surowy (v Kšinnej 1555 U1); -o prísl
1. bez predchádzajúceho spracovania, nespracovane: tento negwyžssy purificowany vitriol wložil sem tak sjrowo bez wsseho calcinowanja do gedneg dobre hljnu obyteg a obmazaneg retorty a destillowal sem ho w slobodnem ohnj (OCh 17. st)
2. ukrutne, bezohľadne, kruto, bezcitne, neľudsky: crude: surowo (KS 1763); na s-o prísl výraz (o jedle) varením al. pečením neupravované, jestvujúce v prírodnom stave: crude: na surowo (KS 1763)