Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uraziť¹ dok. spôsobiť urážku, ublížiť na cti: u. nevinného; surovo, hrubo ho u-li; u. česť, hrdosť;

nedok. urážať -a

// uraziť sa nadobudnúť pocit urážky, ublíženia na cti: u. sa pre každú maličkosť; neu-te sa, ale takto to nebolo;

nedok. urážať sa

urážať sa -ža sa (ne)urážajú sa -žaj sa! -žal sa -žajúc sa -žajúci sa -žanie sa nedok.

urážať -ža -žajú (ne)urážaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok.

haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekoho • tupiť • urážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcť • hanobiť • zneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekoho • zried. paškvilovať (Hurban) • utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniť • expr. pľuhaviť: verejne ma pľuhaví • fraz. hádzať kamením (po niekom) • ohovárať • očierňovať • osočovať • hovor. expr.: roznášať • rozvláčať • bridiť • hnusiť • špiniť • hovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môže • hovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentu • nár. hudiť • expr.: šprihať • brýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo

urážať p. haniť

urážať sa cítiť sa urazený, mať pocit urážky na cti: ľahko sa uráža pri každej príležitosti • byť urazený: nebuď urazený, nemyslel som to zle • zastar. aprehendovať: aprehendovala, že ju nepozvali na svadbu

uraziť¹, -í, -ia dok. (koho, čo) spôsobiť niekomu ujmu na cti, vyvolať v niekom pocit krivdy rečami al. konaním: surovo, hrubo, hlboko, do krvi, na smrť u. niekoho; u. niekoho na najcitlivejšom mieste; u. niekoho rečami; u. niečiu pýchu, samoľúbosť, hrdosť; Jeru urazila bezohľadnosť mužova. (Kuk.) Urazili to, čo jemu bolo sväté. (Vans.); neos. Urazilo ma, že ma chce omaľovať a zahanbiť pred naším vodcom. (Jes.);

nedok. urážať

|| uraziť sa¹ nadobudnúť pocit krivdy, urážky na cti (vyvolaný rečami al. konaním niekoho): na smrť, smrteľne sa u.; S vami sa ťažko zhovárať, — urazí sa správca. (Heč.) Sadni si a jedz s nami, lebo sa urazíme. (Vám.);

nedok. urážať sa

urážať, -a, -ajú nedok. (koho, pren. i čo) spôsobovať niekomu ujmu na cti, vyvolávať v niekom pocit krivdy rečami al. konaním: u. niekoho hrubými rečami, nadávkami; u. niekoho do krvi; Tomášova nedôvera ho urážala. (Zúb.) Ich ustavičné kliatby ma urážali. (Jes.) Súdiť ma môžete, ale urážať sa nedám. (Heč.); neos. Urážalo ma, že si všetci traja tykali a mne Búroš vykal. (Jégé); pren. Ich výslovnosť priamo ucho urážala (Vaj.) bolo nepríjemné počúvať ju. Hlavajov odchod nechal v nich akýsi trpký osteň sklamania, ktorý pichal, urážal svedomie (Urb.) trápil;

dok. uraziť¹

|| urážať sa nadobúdať pocit krivdy, urážky na cti (vyvolaný rečami al. konaním niekoho): Nechápem ľudí, ktorí sa hlboko urážajú za kritiku svojej práce. (Min.) Urážal sa po každom slove. (Švant.);

dok. uraziť sa¹

uraziť dk
1. koho, čo poraniť niekoho, niečo: Wassym Milostem oznamugeme nassym psanym, strany te skrze pacholka wassyho, kteryz gest wezl dwuch spolususedow a ze gest nechtenym nektere dewczatko s konem vrazyl (HLOHOVEC 1559); sem dokonal z Hanz Hanzerom, že patnast zlatjch wezmem od neho a y prygal sem proto, že bubeníka nožem urazil (JUR p. B. 1654 E); hlawu o wrchnj podwog abis neurazil, dolu se schilug (KoB 1666); (Boh) angelum prikazal na ruce uchopyt tobe, abis snad o kamen nohy swe neurazil (Le 1730); osel k brehu se pritjsknul a vrazyl nohu na sebe sedjcymu (WP 1768); gestli ti wola ngečo udre a urazj, techdi zmi prwne to misto geho močom (PR 18. st);
L. Mumla Janko na nohe, yako y Andress Halma oziabol a yako i ginich mnohich ta zima naramne urazila (BZENICA 1639) omrzli
2. koho spôsobiť urážku, ublížiť na cti niekomu: kterušto vec i pan Jeho Milost od vas za dobre prime, v tom sem Vaši Milosti nieurazev a skazal, aby ste jemu verili (ZVOLEN 1575 E); byl-lis neposlussný, nepilný, newerný, vrazyl-li si koho slowem nebo skutkem, zanedbáwal-lis slowo Božij (BK 1612); on, predne doswečeny, w nektorých wistupcych (:kterjmi pána farare Jiráka a geho domácych weljce urazyl:) wen ze sskoly po dokonanj roku sweho wistaupiti musel (ZVOLEN 1643); mi hrichmi swjmi vrazili sme večneho Boha (LKa 1736); vrazil teba nekdo, pitá odpússteni (BlR 18. st)
F. lepet gest messec vrazity, než osobu (HI 18. st) človeka si váž, nespôsobuj mu ujmu na cti; -ovať, urážať ndk k 1: peto: trkám, bigem, urážám (KS 1763); kďiž pak juž prítomní bili, privítajíc jich (Renait) zpredku dvoma naráz pištolámi, ale bez uškoďeňí jejích, priložil chrbét k ročňejšímu stromu a v jednéj ruce meč, v druhej švancaru krúťil a urážal jích dosť dlho (BR 1785); když gá múg prst na noze o kamen vražugj, toto vraženj se celého tela dotjká (StN 1785);
x. pren náb tento punkt welikého rozwažowánj potrebuge, gakožto na kterém celý duchownj žiwot wisý a že také gest kámen, na kterém se mnozý urážagu a gáma, do ktereg mnozý wpadagu (MPS 1777); k 2: y byla yaka by nelibost mezj nimy, kteražto vražela staw manželstwa (BRÁDNO 1595); aby se zatim (nový člen bratstva) neuražel, že mu predne zname a vedome artikule nebyli vedle kterych svuj živut mezi bratry ma riditi a spravovati (B. BYSTRICA 1633 CM); kdo wás urážá, zretedlničku oka mého urážá (KB 1756); oblaedo: urážám, obrážám (KS 1763)
F. u. na cti, na poctivosti znižovať česť: abychom geho (blížneho) na czty neuraželi, ale abychom gemu radný a pomoczny byli (BAg 1585); Mudronka odpowed dawala, zeby any geg, any matky gegy neurazala na poctiwosty (P. ĽUPČA 1580); uraziť sa dk
1. spôsobiť si zranenie, poraniť sa: gestli že by člowek upadl, neurazy se, nebo Hospodin držy geg za rukau geho (SP 1696); prichazj klanj na čloweka, když se urazj aneb neco ťezce podwihne (HT 1760); modlitba hawjre, který w bani težce padl a welmi se urazyl (LZ 1775)
2. nadobudnúť pocit krivdy: tu hnedky (muž) wsseteczne vrazil se pre tu recz (ŽILINA 17. st); Mariš, Mariš, nebuď blázen, nedaj, nedaj huby razem, ale dávaj na dva razy, až sa študent neurazí (ASL 1749); ta (manželka) když se urazi, k materi svej beži (AD 18. st); -ovať sa, urážať sa ndk k 1: illior: urážám sa ó nečo, bigem sa (KS 1763); (ľudia) o múrj a steni gak slepi se urážegi (VP 1764);
x. pren cirkew katholicku, to gest tu skalu, nepremohu pissne brany pekelne a gine rozbrogene sekty, kterez se o tu skalu urazugy (ŠV 1675) rozbíjajú sa; k 2: tak gest, že stary swatowie protj tomu neodporowaly, ale mladenczi se uražely (MOTEŠICE 1643); sme wirozumeli, žebi se Wassa Welikomožna Milost uražela na nas strany tych pasekaruw, kterym tymito časy chalupy sme dali powalat (PRIEVIDZA 1654);
x. pren s tymato ssčedriwyma slobodami čistota srdečny sa urážá a zámki swatég haňebliwosti sa posskwrňugu (BlR 18. st)