siať [sia-, sá-, sí-] ndk dávať zrno al. semeno do pôdy: o tem, ktoz czyzy roli sege (ŽK 1473); Czipkess a geho potomczi orati, syati tu swogu wlastnu slobodnu zem (môžu) (JELŠAVA 1597); ponewacz pozde sili, pozde zali (BÍŇOVCE 1607); (oráč) sege syme a zawlačuge branamy (OP 1685); kdibi ti nekdo žal, oral, sal, nedawass mu to, čo ti nažne, nakosi, ale to tak čini Buch (MS 1758); hori, lesi a gine stromowi, ktere se samo sege (PONIKY 1780); seminare: sýti, sáti (PD 18. st);
x. pren také v wás swatj lidé welmi rjdce gsu setj (FP 1744) je ich málo; laska mila, laska, kde tja lude beru, na skalach nerostess, v poli tja nesegu (KC 1791); diabel sege kukel newerj a wsselikeg roztržytosty a ukrutnosty (CS 18. st) šíri
F. gako kdo sege, tak wege (SiN 1678) ako si ustelie, tak spí; co segess w žiwobiti twem, to pri smrti dostaness (MK 18. st) aká práca, taká pláca; sievať [sie-, sí-] frekv: w kossiarech maky siewaly Hibangia (BARDEJOV 1669); pan Kubiny Daniel lan syewal pry humne (LIPTOV 1691); Dolnekubinczy zhora zeme siewalj (VELIČNÁ 1723); mame try polya, ktere podle obicege siwame (BZENOV 1772)