rozumný príd.
1. spravujúci sa podľa rozumu, uplatňujúci v konaní rozum, múdry: r. človek, r-é dieťa
2. podložený rozumovou úvahou, vychádzajúci z nej: r-é slová, r-á reč, r. návrh, r-á rada;
rozumne prísl.: r. sa správať, r. hospodáriť;
rozumnosť -i ž.
rozumnosť -ti ž.
1. uplatňujúci v konaní múdru rozvahu, rozum, správajúci sa podľa rozumu: r. človek, r. hospodár, r-é dieťa, r-á bytosť, osoba, r. tvor;
2. podložený múdrou rozvahou, vychádzajúci z múdrej rozvahy: r-é slovo, r-é dôvody, r. úsudok; r-á životospráva; r. plán, nápad, r-á rada; To je rozumná reč (Kuk.) správna, priliehavá, vhodná;
rozumne prísl.: správať sa, konať r., rozprávať, hovoriť r., žiť r.;
rozumnosť, -ti ž. vlastnosť toho, kto je rozumný: Vieme, že rozumnosť nie je výlučne k mužským pripútaná. (Šolt.)