Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nahnevať dok. vyvolať hnev, nazlostiť, rozhnevať: n. učiteľa

// nahnevať sa podľahnúť hnevu, nazlostiť sa, rozhnevať sa: n. sa na seba, n-l sa a odišiel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nahnevať ‑á ‑ajú dok.; nahnevať sa

nahnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vaný -vanie sa dok.


nahnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok.

hnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (na koho, na čo; ø) ▶ rozčúlením, pobúrením vyjadrovať neprijatie určitého stavu vecí; syn. zlostiť sa: hnevá sa na ženu; h. sa na prezývku; nehnevaj sa (na mňa)!; prečo sa hneváš?; Hneval sa na seba, že sa hanbí. [J. Blažková]; A nadovšetko sa hneval na ten hlúpy nápad s obilím. [A. Baláž]; Matka sa hnevala, keď som jej večer oznámil, kto bude mojím krstným otcom. [Ľ. Ondrejov]
2. (s kým; ø) ▶ byť v hneve, žiť v nepriateľstve, neudržiavať styky pre nedorozumenie, nerozprávať sa: h. sa so susedmi; už dlho sa hnevajú; Boháč zašiel za švagrom, s ktorým sa tri roky hnevali. [K. Lazarová]; Odpustiť nemusíte, ale hnevať sa toľké roky, v jednom kuse? [J. Tallo]
parem. žart. kto sa hnevá, hnevá sa, na pazderí klobása o zbytočnom hneve; za pravdu sa každý hnevá pravda býva niekedy nepríjemná
opak. hnevávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1nahnevať sa, k 2pohnevať sa


hnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. (koho; ø) ▶ vzbudzovať v niekom pocit odmietania toho, čo prebieha al. čo niekto robí; vzbudzovať v niekom hnev, pocit rozčúlenia; syn. zlostiť: deti hnevajú (rodičov); nehnevaj ma!; Neomína ma, ruky netŕpnu, ale hnevá ma ležať na bruchu. [L. Mňačko]; Hnevalo ho, že ľuďom bude lepšie. [M. Jančová]; pren. Motor hneval celou cestou späť. [I. Izakovič] kazil sa ▷ opak. hnevávať -va -vajú -val; dok.nahnevať


nahnevať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vaný -vanie sa dok. (na koho, na čo; ø) ▶ pocítiť a prejaviť hnev, zlosť, rozčúlenie, nevôľu, nespokojnosť s niečím, s niekým, podľahnúť hnevu; syn. nazlostiť sa: n. sa na brata; n. sa na úradníkov; dokáže sa, vie sa rýchlo, ľahko n. má prchkú, hnevlivú povahu; n. sa pre nič za nič; či sa nahneváš, alebo nie, musím ti povedať pravdu; veľmi sa na mňa nahnevali; prečo si sa zasa nahnevala?; Nahneval sa a hovoril aj čosi o klamstve a hrdosti. [J. Johanides]ak sa nenahneváte, (tak)... zdvorilostná formula, požiadanie o dovolenie niečo urobiťfraz. nenahnevám sa, keď... vyjadruje postoj súhlasu s niečím, budem rád, rada; publ. zdravo sa nahnevať (obyč. o športovcoch) povzbudiť sa, zaktivizovať sa k lepšiemu výkonu, vzchopiť sa, vzmužiť sa ▷ nedok.hnevať sa


nahnevať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok. (koho (čím)) ▶ vzbudiť v niekom hnev, zlosť, rozčúlenie, nevôľu, popudiť; syn. nazlostiť, rozčúliť: poriadne, veľmi n. otca; tak toto vie človeka n.!; nečakal som, že ho to tak nahnevá; jeho tvrdohlavosť ma naozaj nahnevala; trochu ju nahnevalo, že ju nezavolali; Strašne ma nahnevali. [V. Šikula]nedok.hnevať

nahnevať sa podľahnúť hnevu • rozhnevať sa nazlostiť sa rozzlostiť sa: otec sa nahneval, nazlostil, rozzlostil na detinamrzieť sa rozmrzieť sa (v malej miere): namrzel sa na ženu pre zlú večerurozčúliť sa rozdráždiť sa (podľahnúť rozčúleniu) • expr.: najedovať sa rozjedovať sa nasrdiť sa rozsrdiť sa nasršiť sa rozsršiť sa napajediť sa rozpajediť sa načertiť sa rozčertiť sa napaprčiť sa rozpaprčiť sa naduriť sa nadurdiť sa rozdurdiť sa rozpeniť sa naštvať sa napáliť sa namosúriť sa nabrúsiť sa nabadúriť sa našuchoriť sa našušoriť sa naježiť sa rozježiť sa zježiť sa: ľahko sa napajedí; rozpaprčil sa pre hlúposťexpr.: nazúriť sa rozzúriť sa rozkohútiť sa rozkokošiť sa rozkatiť sa rozkatovať saexpr. zried. rozčapíriť sakniž. rozhorliť sa (nahnevať sa vo veľkej miere) • nár. expr.: rozpŕchliť sa rozpŕliť sanár. rozkvásať saexpr. zried. zajesť sa (J. Kráľ)kniž. rozľútiť saexpr. zried.: rozozliť sa nabúriť sanár. expr. narárožiť saniž. hovor.: naondiať sa naondieť savulg. nasrať saexpr.: rozoštvať sa rozsváriť sa rozvadiť sa rozprať sa (nahnevať sa jeden na druhého): celý národ sa rozoštvalexpr.: nafúkať sa nafúknuť sa naduť sa oduť sa zduť sa (zároveň sa uraziť): odul sa ako moriak; nadul sa pre urážku


nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať nazlostiť rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľanamrzieť domrzieť rozmrzieť podráždiť pohnevať pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujemrozčúliť rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať dojedovať rozjedovať nasrdiť rozsrdiť nasršiť rozsršiť napajediť rozpajediť napaprčiť rozpaprčiť napáliť nabadúriť nadurdiť dohnevať dozlostiť dožrať dopáliť dopajediť: napaprčí ho každá maličkosťexpr.: nazúriť rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postojexpr.: rozčertiť rozdivočiťhovor. expr.: rozkatiť rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnostiexpr. dojať: Ty si ma ale dojal!hovor. expr.: naštvať rozhádzaťexpr.: rozoštvať rozhuckať rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebezried. rozbabraťkniž. rozľútiťkraj. nakustriť (Hviezdoslav)nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak)niž. hovor.: naondiať naondieťvulg. nasrať


pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadoknazlostiť rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosťexpr.: najedovať nasrdiť napajediť napaprčiť načertiť napáliť dopáliť dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo?popudiť pobúriť podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodinehovor.: naštvať poštvaťvulg. nasrať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hnevať, -á, -ajú nedok. (koho) popudzovať k hnevu, vzbudzovať v niekom hnev, zlostiť, jedovať: Načo si otca a matku hneval? (Sládk.) Už ho začalo hnevať, že mu tak hovoria. (Kuk.) Veľmi ma hnevá, že sme sa v Lajovi tak sklamali. (Tim.);

opak. hnevávať, -a, -ajú;

dok. nahnevať, rozhnevať

|| hnevať sa

1. (na koho i bezpredm.) mať zlosť, zlostiť sa, jedovať sa: Na mňa nemáš sa čo hnevať. (Tim.)

nehnevaj sa, nehnevajte sa, prosím; neráčte sa hnevať (v spoločenských frázach) prepáč, prepáčte, odpusť, odpusťte, nemaj, nemajte mi za zlé;

2. (s kým i bezpredm.) byť v hneve, žiť v nepriateľstve: Zíde mu na um, že sa s ním hnevá. (Kuk.) Kým sa hnevali, Anča volala Maru len „tá Krahuľovie“. (Tim.);

opak. hnevávať sa;

dok. k 1 nahnevať sa, k 2 pohnevať sa


nahnevať, -á, -ajú dok. (koho, čo) vyvolať, spôsobiť v niekom (v niečom) hnev, zlosť, nazlostiť: Nie ho je ťažko nahnevať. (Tim.)

|| nahnevať sa (bezpredm. i na koho, na čo) podľahnúť hnevu, zlosti, nazlostiť sa: Nakoniec sa mať nahnevala, schytila otcove husle a utekala s nimi rovno pod cieňu. (Janč.) Tvrdoň sa nahneval na pravotára. (Taj.)

nahnevať dok. csl vzbudiť hnev, nazlostiť niekoho: Ke_dzme mi mamu nahňevaľi, tá veru hňeď viťiahľi varechu (Príbovce MAR); Jaj, šag ho to len nahňevalo! (Svätoplukovo NIT); Occa som velice nahnevav, že son došóv z hodóv až ráno (Bučany HLO); Mňe to barz nahňevalo, ta mi zavolal paropkou a zobraľi me mu kapuri dolu (Vinné MCH)


nahnevať sa dok. csl nazlostiť sa, rozhnevať sa: A ten muš sa potom na tú svoju ženu nahňeval a odohnal ju o_ceba (Krásna Hôrka TRS); A von sa potom nahňevau̯, dvere jej rostrepau̯ (Devičie KRU); Lichva jag dzivá utekala porád na humno a ten gazda sa velice nahnevál (Ružindol TRN); Ludié sa vedá nahnevat pre pravdu (Újazd TRČ); Nahňeval še a zvolal: „Ta ja sebe toto zaslužim?!`` (Čemerné VRN)

nahnevať dk koho vyvolať v niekom hnev, zlosť, nazlostiť niekoho: kral Dawid welmy bil Pana Boha sweho nahniewal; wsseho toho se kagu, s čim bj Pana sweho nahniewatj mohly (KT 1753); o lásce aňi pred jedním, aňi pred druhím (pred Reném a Hadixou) žádnú nikdi zmínku ňepoweďel, neb skrz to bez pochibi pannu mal nahnevať (BR 1785); n. sa podľahnúť hnevu, zlosti, nazlostiť sa: (Paľo Jakubecz) nahnyewal sza, koszu odhodil a za Skrowankéch Martinom poszpichal (ŠÍPKOVÉ 1747); apatekar se nahnewal (OKOLIČNÉ 1765); k hnevu náchylný cžlowek má vždycky při sobě nositj rhabarborum a gaknáhle se nahněva, z toho spic nože vzitj (TS 1771)

nahnewať nahnewať

Zvukové nahrávky niektorých slov

nahnevať: →speex →vorbis
si sa nahnevala a prečo es fâchée et pourquoi

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu