šelest -u m. slabý šuchotavý zvuk: š. lístia, papiera; lek. dýchací š., š. na srdci
šelest -tu pl. N -ty I -tmi m.
šelest p. šuchot
šuchot tichý zvuk vznikajúci šúchaním al. trením: šuchot sena, šiat • šuch: nepočuť ani šuch • šustot: šustot krídel • expr. šust: šust papiera (Tatarka) • šelest (slabý šuchot): šelest lístia • ševel (jemný šuchot): ševel ihličia • škrabot: škrabot pera • kniž. šuchor (Hviezdoslav)
šelest, -u m. jemný, slabý šuchotavý zvuk, spôsobený trením lístia, papiera ap.: š. lístia, š. lipy; š. papiera; š. vetra; lek. dýchacie š-y, š-y srdca zvuky vznikajúce pri nesprávnej činnosti orgánov
šelest m šuchotavý zvuk, šuchot: té geho úwahi ňegaki sselesť (:loskot, lárma:) nad hlawu geho učinení, pretrhol (DS 1795)