Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

uškodiť dok. zaškodiť, poškodiť, ublížiť: trocha námahy nikomu neu-í; jedlo mu u-lo (na žalúdok)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uškodiť ‑í ‑ia dok.

uškodiť -dí -dia (ne)uškoď! -dil -diac -dený -denie dok.

-diť/109689 4.30: verbá inf. dok. 77070 presadiť/5076 nahradiť/4735 sústrediť/4728 zaradiť/4228 poradiť/4146 potvrdiť/3664 posúdiť/3223 prezradiť/2446 oslobodiť/1782 hodiť/1780 zariadiť/1706 vyhodiť/1504 povzbudiť/1453 zriadiť/1320 podriadiť/1285 vzbudiť/1211 uhradiť/1125 vyslobodiť/1098 poškodiť/1080 usadiť/1053 odradiť/1031 vyvodiť/1004 obsadiť/984 zobudiť/954 nasadiť/929 zavraždiť/864 narodiť/820 prebudiť/811 posadiť/759 odsúdiť/706 uškodiť/699 priradiť/675 prihodiť/627 odvodiť/612 zhodiť/602 zladiť/595 zosúladiť/566 usúdiť/543 zhromaždiť/534 odprevadiť/517 zasadiť/505 (159/13090)

poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiť znivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuť pošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabať poškriabať podriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodrať odrieť zodrať zodrieť oškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovať zdevastovať spustošiťexpr.: zhumpľovať spľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchať ošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiť oškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


ublížiť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu: ublížil si na tele, ublížili mu na ctipoškodiť zaškodiť uškodiť (spôsobiť materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): jedlo mu zaškodilo, poškodilo; poškodilo, uškodilo jej to na povestiukrivdiť: vyzerá, ako keby mu bol ktosi ukrivdilfraz. expr. podťať/podkosiť niekomu nohy raniť zraniť: mužove slová ju (z)ranilinaubližovať (sa) poubližovať (viackrát, veľa): dosť mi po celý život naubližovali, poubližovalihovor. expr.: zavariť podkúriť (spôsobiť niekomu nepríjemnosti): Však ja im zavarím, podkúrim!


uškodiť p. ublížiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uškodiť, -í, -ia dok. (komu, čomu i bezpredm., zastar. i koho, čo) poškodiť niekoho fyzicky al. morálne, spôsobiť zlo, škodu na niečom; ublížiť: Bála som sa, že mu slnko uškodí. (Bedn.) Mašiny horiacej Mrzáčke neuškodili. (Heč.) Masť je vždy dobrá na potretie a nieto obavy, že by uškodila. (Švant.) Ja nechcem nikoho uškodiť. (Jégé) Čo títo uškodili, za to vyhorel chudák kraviar. (Kuk.)

viac uškodí, ako pomôže o neúčinnej, zbytočnej pomoci

uškodiť dk komu, čomu spôsobiť škodu niekomu, niečomu, poškodiť; ublížiť: wy k psy tomu swazanému se nepribližugte a usskodiť wám nebude mocy (SPo 1690); stromy odkopaty, wody do tech yam lyty, dokudž neodkwytnu, žadny mraz gym neusskody (OR 17. st); wssecko, co se ti prihodj, dobré neb zlé, neusskodj (MPS 1777); hleď, jak sebe tito všecci v zdravý uškodili (BR 1785); w hnewu pustena strjlka Hippiase netrefila, aniž gemu w ničem usskodila (PT 1796)
L. rekla manzelka Yana manzelcze Drietomagiho, mluwicze reczami nestidatimi, coz ponizenost mezi manzelmy vczinila a gegy proty pocztiwosty usskodila (ILAVA 1637)
F. ten, kdo cestu prazdny chodj, nicz mu zbognjk neusskodj (SiN 1678) kto nič nemá, o nič nepríde; uškádzať [-dzať, -ďať], uškodzovať [-ďo-] ndk: Krystus ani telu, ani dweram w ničem neusskadza (GŠ 1758); lide wiceg sobe z tym nezli swogim winnikom a nepratelom usskadzagu (MS 1758); incommodo: sskodim, usskáďám; arrodo; usskoďugem ňekomu (KS 1763); kďiž smrtelnú winu obsahuge pícha, wí guž každý, gak hrube duši uškoďuge (BN 1790); uškodiť si dk ublížiť si: chiťili jsme potem aj ju (ženu) a všecku od obidvuch, kterú bi si uškoďiť móhli zbroj odeberíc, vsaďili jsme jích do komúrek (BR 1785)

uškoďiť uškoďiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu