klinga ž. (kľinka) 1. remes. druh noža: klinga (Mur. Dl. Lúka REV); kľinga (Černová RUŽ) 2. čiast. jstrsl ostrie noža: Mam vištrbenu klingu na nožu (Rochovce ROŽ); Maj bičak má tvrdú klingu (Nandraž REV); klinga (Slov. Ľupča BB) 3. spružina, pero na zatváracom nožíku: klinga (Bacúch BRE) 4. čiast. vsl, vlipt kľučka na dverách: Mace pohubenu kľingu (Markušovce SNV); klinga (Važec LM); kľinka (Remeniny GIR)
klinga ž nem čepeľ noža, šable ap.: gedna klinga se darowala (ŠTÍTNIK 1635); šabla z štitniczku klingu (B. BYSTRICA 1704); tricet nowich noženich klingy (Kur 18. st)