fifik -a m. hovor. expr., fifík -a mn. -ci/-kovia m. hovor. expr. prešibanec, prefíkanec, špekulant, fiškus: je to f., akého tak ľahko nenájdeš
● (ne)mať f-a (ne)mať rozum
fifik -ka pl. N -ici/-ikovia G a A -kov, fifík -ka pl. N -íci/-íkovia G a A -kov m. (človek)
fifik1 -ka pl. N -ici/-ikovia G -kov, fifík -ka pl. N -íci/-íkovia G -kov m. ⟨nem.⟩ hovor. expr. ▶ prešibaný, prefíkaný, niekedy prezieravý, dôvtipný človek; syn. fiškus: bystrý f.; f. triedy; Pozrimeže, aký fifik, nekradol, iba si vzal! [J. Podhradský]; Najväčší fifíci tušili, že nie je to len tak, a začali húfkom predávať domy. [P. Kováčik]
fifik, fifík 1. p. prefíkanec • iba fifik 2. p. rozum, hlava 2, dôvtip
prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník
p. aj ziskuchtivec
fifík m. ozdobná časť na vrchnom konci praslice: fifík (Pucov DK)