Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kedysi zám. neurč. príslov. vyj. bližšie neurčený čas (v min.), voľakedy, dakedy: k. tu rástli stromy, k. pred dvoma rokmi

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kedysi zám. príslov.

kedysi zám. neurčité príslovkové

kedysi zám. neurčité príslovkové ▶ odkazuje na bližšie neurčený čas v minulosti; syn. niekedy, voľakedy, dakedy: k. tu stál dom; k. sa to tak robievalo; k. sa rád túlaval po horách; nie je už taký silný ako k.; vrátil mi knihu, ktorú si k. bol požičal; Otvorím atlas a okom blúdim na mapách po miestach, ktoré som kedysi chcela uvidieť. [E. Farkašová]

-i/14021679±12186 35.14: pronominá (adverbiálne) 43643 kedysi/21932 akosi/10314 kdesi/8159 kamsi/2187 odkiaľsi/1048 (1/3)

-si/1657097±13 35.14: pronominá (adverbiálne) 43643 kedysi/21932 akosi/10314 kdesi/8159 kamsi/2187 odkiaľsi/1048 (1/3)

dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatamikedysi voľakedy za dávnych čias za starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čiaspradávno dávno-pradávnoexpr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlhooddávna: oddávna chodievali spolu na rybyodpradávna odjakživa odnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchovpoet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav)fraz.: čo svet svetom stojí roky rokúce


kedysi p. predtým 1, niekedy 2, 3, prv 2, skôr 2, dávno 1


niekedy 1. vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov, časovú neurčitosť al. nepravidelnosť • dakedy: niekedy, dakedy si treba aj poplakaťzavšehovor. vše občaszried. občasne: (za)vše, občas príde domov neskoropríležitostne: príležitostne dosiahne aj dobrý výsledokz času na čas kedy-tedy sem-tam tu a tam tu i tam tu i tu tu-tam: z času na čas, kedy-tedy si vyjde do hory; sem-tam, tu i tam sa zamyslí, akoby ho niečo trápilochvíľami chvíľkami časom: slnko chvíľ(k)ami, časom vykukne spoza oblakovzried. kedy-netedy (Kukučín)zastaráv. niekdy (Vansová)

2. v spojení s pomenovaním času robí údaj neurčitým • dakedy voľakedy: nohu si zlomil niekedy, dakedy v marci; vrátili sa až voľakedy nad ránomzastar. niekdy kedysi: bolo to kedysi pred rokom

3. v minulosti • dakedy voľakedy kedysi: niekedy, dakedy bolo v rieke viacej rýb; nie je už taký silný, ako bol voľakedy, kedysiprv raz: dodržal sľub prv, raz danýzastar. niekdy (Rázusová-Martáková)zastar. jednúc (Hviezdoslav)fraz.: svojho času za starých čias

4. v istom, presne neurčenom čase v budúcnosti • dakedy voľakedy: Zastav sa niekedy, dakedy u nás!; voľakedy už určite vyhráčasom raz: hádam časom, raz príde na to sámpríležitostne: príležitostne jej zatelefonujemexpr. kedy: Či sa kedy umúdri?zastar. niekdy (Šteinhíbel)nár. daraz (Botto)fraz. skôr či/alebo neskôr


predtým 1. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom, pred daným časom (op. potom) • kedysi prv: predtým, kedysi, prv bolo lepšieskôr skorej: vedela o tom už skôr, skorejzastar. prvejfraz. svojho času za starých čias

2. p. pôvodne 3. p. sprvu 4. p. vopred 1


prv 1. pred určeným al. zvyčajným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • včaššiehovor. prvšie: musíš prv, včaššie, prvšie vstávaťskôr skorej skoršie: prišiel skôr, skorej, skoršie ako ostatnízastar. prvej

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti, pred istým časom • kedysi predtým: prv, kedysi tadiaľ tiekol potok; predtým bolo menej dopravných nehôdskôr sprvu: skôr, sprvu tu stála iba malá drevenicadakedy voľakedy dávnejšie: dakedy, voľakedy mu na tom nezáležalozastar. prvejfraz. svojho času za starých čias

3. na začiatku, pred všetkým ostatným • najprv: prv, najprv si musíš umyť rukyskôr najskôr najskorej najskoršie: nevie, na ktorú nohu skôr, najskôr skočiť; najskorej, najskoršie sa naučíme ponáraťhovor. najsamprv: najsamprv sa pôjdeme najesťzastar. prvej

4. p. vopred 1


skôr 1. pred určeným časom, časovo pred niekým al. niečím (op. neskôr, neskoršie) • skorej skoršie: vrátil sa skôr, skorej, skoršie, ako sme si mysleliprv včaššie: druhý raz musím vstať prv, včaššie

2. v bližšie neurčenom čase v minulosti • predtým kedysi voľakedy prv: skôr, predtým tu bola lúka; kedysi, prv sme mu viacej verilifraz. svojho času

3. vyjadruje väčšiu pravdepodobnosť • skorej: takto sa tam skôr, skorej dostanešľahšie pravdepodobnejšie: vo veľkom meste ľahšie, pravdepodobnejšie nájde prácu

4. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • skorej: má skôr, skorej záujem získať vplyv v predstavenstveväčšmi viac viacej predovšetkým: ide mu väčšmi, viac, viacej o vlastný prospech; pôjde jej predovšetkým o deti

5. p. vopred 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kedysi zám. prísl. neurč. v neurčitom čase, niekedy, voľakedy (v minulosti, zried. i v budúcnosti): Vídal bol kedysi lepšie časy. (Vaj.) Albín vrátil sa domovkedysi ráno. (Urb.) Pri nej sa naučíš poznávať všetky vzpruhy, ktorými budeš kedysi hýbať. (Kuk.)

kedysi i kedysik zám. neurč. príslov. strsl, zsl, šar vyjadruje bližšie neurčený čas v minulosi; kedysi, voľakedy: Tu boľi koďisi baróňi (Králiky BB); To bolo kedisi pánské (Podmanín PB) Tam sa kedisig aj pochovávalo (Lančár PIE); Jak sa chodiu̯o kedisig do škou̯i (Cerová-Lieskové SEN); Ta tu na zamku kediśi panove bivaľi (Dl. Lúka BAR)

kedysi zám prísl neurč v neurčitom čase, niekedy, voľakedy (v minulosti): toto kedisi bilo najlepšej zložené (BR 1785); (svlatosť) mala kedisi od neho nastawéná biťi (BN 1796)

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako kedysi zakladali iné comme autrefois fondèrent d'autres
dlhých brázd, ktoré kedysi longues rainures qui jadis
kedysi boli ľudia šťastní les hommes étaient heureux autrefois
kedysi pozoruhodná, a toho remarquable autrefois, et ce
kedysi v tejto zátoke autrefois, dans cette crique
ktorá ich kedysi spájala qui les unissait autrefois
som ťa kedysi spýtal je t'ai dit autrefois
som ti kedysi rozprával je t'ai autrefois parlé
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu