kazateľ, -a, mn. č. -lia m. kto káže, máva kázne v kostole (obyč. kňaz);
pren. kto verejne hlása nejakú pravdu, náuku ap.: Ste kazatelia všetkých zásad, na ktorých spočíva blaho ľudí. (Kuk.);
kazateľka, -y, -liek ž.;
kazateľský príd.: k-á činnosť; k. tón (Al.) poúčajúci, napomínajúci;
kazateľsky prísl.;
kazateľstvo, -a str. umenie, schopnosť kázať