Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ustanoviť dok.

1. (úradne ap.) určiť, ustáliť, stanoviť: u. predbežný termín (zasadnutia)

2. inštitucionálne, organizačne utvoriť, vymenovať: u. vládu, u. (masovú, záujmovú) organizáciu založiť

3. poveriť funkciou, vymenovať: u. niekoho za nástupcu, u. obhajcu, poručníka;

nedok. ustanovovať

// ustanoviť sa vzniknúť, utvoriť sa: nová vláda sa u-la, u-l sa prípravný výbor;

nedok. ustanovovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ustanoviť ‑í ‑ia dok.; ustanoviť sa

ustanoviť sa -ví sa -via sa ustanov sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.


ustanoviť -ví -via ustanov! -vil -viac -vený -venie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sa dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiť prikročiť priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúť dobehnúť priletieť doletieť pritrieliť dotrieliť pripáliť dopáliť priraziť doraziť prikúriť dokúriť priklusať doklusať pricválať docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčať dofrčať prifrňať prifučať prifuňať prifukotať prihartusiť priharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sa dohnať sa privaliť sa dovaliť sa prirútiť sa dorútiť sa prihrnúť sa dohrnúť sa dosypať sa nahrnúť sa primlieť sa domlieť sa pritiahnuť prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať dohrčať prirapčať dorapčať prihrkotať dohrkotať prihrmieť dohrmieť prihrmotať dohrmotať prihrmotiť dohrmotiť prirachotiť dorachotiť dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachať dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúť dokvitnúť prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sa dovliecť sa pritrepať sa dotrepať sa dopratať sa priterigať sa doterigať sa pridrgáňať sa dodrgáňať sa priredikať sa doredikať sa priteperiť sa doteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sa dorepetiť sa primotať sa domotať sa pripantať sa priplantať sa doplantať sa prihrabať sa dohrabať sa prikrbáľať sa dokrbáľať sa dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sa dotárať sa pritmoliť sa dotmoliť sa pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sa doknísať sa prikolísať sa dokolísať sa pritackať sa dotackať sa prikľuckať sa dokľuckať sa prikyvkať dokyvkať sa dokývať sa došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať dokrivkať dokrivkať sa pribadkať dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa priplúžiť sa doplúžiť sa prikĺznuť sa prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sa doplaziť saexpr. priplichtiť sa priliezť doliezť prištverať sa doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať docupkať pricapkať docapkať priťapkať doťapkať (sa) priťupkať priciepkať priskackať priskočiť prihopkať prihopkovať pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovať dotancovať prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa došuchtať sa prišúchať sa došúchať sa prišuchnúť sa došuchnúť sa prišmotlať sa prišmochtať sa došmochtať sa prišmotkať sa došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať dopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať docestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovať dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzať poprichodiť podochádzať podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovať podmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziť delimitovať vymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázať prideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiť vyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiť rezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiť obmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovať orientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliť zamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


ustanoviť 1. úradne, inštitucionálne rozhodnúť o postupe, spôsobe, výsledku niečoho • admin. stanoviť: ustanoviť predpisy, výšku poplatku; stanoviť úradného obhajcuurčiť: určiť náplň práce

2. inštitucionálne dať základ niečomu • utvoriťkniž. konštituovať: ustanoviť, utvoriť novú stranu; konštituovať ústavu, zákonyzaložiť vybudovať (vôbec dať základ vzniku niečoho): založiť, vybudovať družstevnú organizáciuzriadiť (niečo so širším spoločenským dosahom): zriadiť novú školu, pobočku

3. poveriť úradnou funkciou • vymenovať: ustanovili, vymenovali novú vláduadmin. slang. menovať: menovať niekoho za predsedu


utvoriť sa istým (často vonkajším) zásahom začať jestvovať • vytvoriť sa vzniknúť: na oblohe sa utvorila, vytvorila kopovitá oblačnosť; v meste vznikol nečakaný odporvyvinúť sa vyformovať sa (utvoriť sa v procese vývinu): ešte nevedno, ako sa udalosti vyvinú, vyformujúustanoviť saodb. ustaviť sakniž. konštituovať sa (utvoriť sa cieľavedomou činnosťou, budovaním a pod.): ustanovil sa nový parlament; Slováci sa konštituovali ako národ už dávno


utvoriť 1. zámernou, cieľavedomou (najmä duševnou) činnosťou dať vznik niečomu: utvoriť si názor na niečo, utvoriť dobré podmienky na pracoviskuvytvoriťkniž. stvoriť (tvorivou, často umeleckou al. vedeckou činnosťou dať vznik niečomu): vytvoriť, stvoriť báseň, sochu, vedeckú štúdiustvárniť zobraziť (dať umeleckú podobu): stvárniť, zobraziť postavu, hrdinu v románe; maliarsky, hudobne stvárniť, zobraziť predstavu o vesmírezložiť skomponovať (umelecké, obyč. hudobné dielo): zložiť, skomponovať operu, pieseň, báseň, obrazpovytvárať (postupne): maliar svoje hlavné diela povytváral v mladostiexpr. splodiť (byť pôvodcom obyč. niečoho nepodareného): splodiť chaoskniž. kreovať: kreovanie spolkupritvoriť (dodatočne utvoriť)

2. zoskupením, budovaním a pod. dať základ vzniku niečoho • vytvoriť založiť: utvoriť, vytvoriť študentský spolokustanoviťkniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanoviť, konštituovať zákon, vláduvybudovať: vybudovať v obvode škôlkuzriadiť urobiť: pri Slovenskej akadémii vied zriadili, urobili nové pracovisko; zriadiť pri škole ihriskozostaviť (z častí, z osôb): pre deti zostavili pestrý program; komisiu zostavili z členov výborupoutvárať povytvárať (postupne): poutvárať, povytvárať záujmové krúžky


vybudovať 1. stavebným, technickým postupom dať vznik niečomu • vystavať vystaviť postaviť: v obci vybudovali, vystavali, vystavili novú školu, športové ihriskozbudovať: zbudovanie modernej nemocnicezriadiť utvoriť vytvoriť: z poloprázdnej budovy sa podarilo zriadiť, utvoriť laboratóriumpostavať (vybudovať viac objektov)

2. uskutočniť výstavbu niečoho, dať niečomu základ existencie • utvoriť vytvoriť: vybudovanie, utvorenie funkčného súdnictvavystavať: vystavať školstvozriadiť: zriadiť pobočkuzaložiťkniž. osnovať (dať základ vzniku): založiť, osnovať nový spolokustanoviťkniž. konštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, konštituovanie veľvyslanectva


založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiť navliecť natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviť vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiť odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiť zapatrošiť zašantročiť odšantročiť odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhať odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť zapratať zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladať pozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovať skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovať vystavať postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiť podpáliť zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiť rozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1


zriadiť 1. úsilím, uvedomenou činnosťou dosiahnuť konkrétny výsledok al. právnym postupom dať niečomu základ existencie • urobiť spraviť: v šope si zriadiť, urobiť, spraviť malú dielničkuzhotoviť (obyč. ručne): zhotovili si tu aj lavičky a parkoviskozariadiť: na poschodí si zariadila ateliérutvoriť konštituovať ustanoviť založiť (právnym postupom): utvorili, konštituovali tu nové inštitúcie; treba ustanoviť ďalšiu komisiu; založiť múzeum starých remesielvybudovať (vo väčšom rozsahu): detský domov vybudovali zo zbierok občanov

2. p. zbiť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ustanoviť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho i so spoj. aby) určiť, stanoviť: práv. u. dediča, obhajcu; Stolica ustanovila, aby sa mýto i od zemanov vyberalo. (Kal.); ustanovili taký zákon (Taj.);

2. (koho, koho za čo) menovať, poveriť funkciou: u. niekoho za richtára, za učiteľa; Ujček ho ustanovil zvedieť, čo sa kde robí. (Kuk.);

nedok. ustanovovať, -uje, -ujú

|| ustanoviť sa

1. trochu zastar. prísť niekam (obyč. na úrad), dostaviť sa: u. sa do notárskej kancelárie (Tim.); Zložte prípis richtárom, nech sa zajtra ustanovia na zámok. (Ráz.-Mart.) Každý nech sa ustanoví vo vlastnom záujme. (Heč.)

2. zastar. (na čom) rozhodnúť sa pre niečo: Korvín zostal ticho, kedykoľvek sa na niečom ustanovil. (Kal.);

nedok. ustanovovať sa

ustanoviť dk
1. čo určiť, stanoviť niečo: predkowe nassy toto narydyly a vstanowyly (L. TRNOVEC 1563); lokte, zaydle, lukna aby sprawedlywe vstanowene byly (P. ĽUPČA 1579); (blanári) z gistich pričin gsu prinuceny swug cechowni poradek ustanowity (CA 1644); cokoli kdy papess noweho ustanowj, to wssecko prawe gest (ZA 1676); Geziss Krystus krst swaty ustanowity rácil (AgS 1708); abj pokuta wedle zasluhj gedneho kazdeho prestupnika bila ustanowena (PRIEVIDZA 1764)
2. koho poveriť funkciou, menovať niekoho: (Boh) sinow yzrahelitskych ze zeme egiptskeg wiwiesti gsy racžyl, vstanowiwsse gym angela, ktery bi gych ostryhal (BAg 1585); skrze palenky, žeby byla prodawana, aby dwa pany byly vstanoweny, ktery by gu predawaly (ŠTÍTNIK 1610); vrchnost od Boha jest narizena a ustanovena (DRIENČANY 1683 LP); (Anton) nawsstiwil swú sestru, která ministerka a wladarkine nad ginjma pannami ustanowena bila (VP 1764); na misto zlozeneho rychtare ma se druhy ustanowity (BELÁ 1773); tebe, sinu, za strazneho ustanowil sem nad domem mim (MiK 18. st)
3. koho, čo priviesť, doviesť niekoho, niečo: slib vczinili gsme 100 cztwrtny žita dobreho a czisteho do miesta mame beze wssy gegich starosti a protahuw nassych priwestj a vstanowitj (BÁTOVCE 1586); richtar a vrad priručili Samuelowi, aby Jonasa pohledal a vstanowil pred prawo (P. ĽUPČA 1608); ony (Valach a Macko) powjni budu do Trich kraluw do sweho gruntu geden každy osobite kona aneb kobilu ustanowyt (PRAZNOV 1673); geho brat, kteri sa nagal žat za niekoho, ustanowil druheho žencza (JASENICA 1704); aby (každý) na znamenja robotnika ustanowil a kdo sweho nema, aby nagal (LIPTOV 1716); pakli žeby zly skutek Gyuro Kolegyiák buducne spáchal a učinil, w tom slawny magistrat do prawa geho by ustanowity žadal (D. KUBÍN 1726); kedikolwek pozadani bude predmenowany Klement skrz slawne panstwy, powinni ho budeme ustanowit sem do zamku (M. KAMEŇ 1746); -ovať ndk k 1: mi pak že niemožme platom niepritelj odpiratj, čzio na nas vstanowuge wssecko kroz tej horj (PEČENICE 1622); circumscribo: hranjce ustanowugi (WU 1750); nam cirkew swata ustanowuge puosti (MS 1758); beda wám, kteriž ustanowugete práwa a potlačugete w sudu chudé (VP 1764); k 2: magistrowe czechmystruw mezy sebau at vstanowugj (CA 1676); wznessenost chudoby, která wás dediče a krále králowstwj nebeského vstanowuge (PrV 1767); mili synu, mi te z nassj cegsarsku mocy od chwili teto ustanowugeme za wudce a riditele nad wssecku armadu (NHi 1791); ustanoviť sa dk dostaviť sa: ten gisty dobrzy czlowek se sem k nam nevstanowil ku prawu (MOŠOVCE 1565); onehdagssiho cžasu pro nektere slussne pricžyny nemohol sem se vstanowyt we Zwolene (BZOVÍK 1608); Kopitko na dva terminy se neustanovil, kdy ste ho restituovali pred našu poradnu vrchnost (BOCA 1686 CM); ma se gedenkaždý pan brat do poctiweho cechu ustanowit (PRIEVIDZA 1687); sud bude w deň negposlednegssi, kde wssecy se mussime z dussu y telem ustanowiti (GK 1779); sem pristupte a ustanowte sa y wy, maleho swedomi kupcy (MiK 18. st); -ovať sa ndk: bil farár, gehožto lidu díl wetšý pre nedbánliwost ani w nagsláwnegšé swátki sa nechtel na boské službi chrámu ustanowuwaťi (BU 1795); ustanoviť si
1. čo rozhodnúť sa pre niečo, stanoviť si niečo: Protérius bil sobe ustanowul k swatim mjstam putuwati (VP 1764); (páni) když již banské mestá mali, toto si ustanovili, aby medené peníze dali narobit namnoze (ASL 18. st)
2. koho zvoliť si niekoho: (ľudia) Polydamanta za krále sebe ustanowgá (PT 1778);

ustanowiť_1 ustanowiť ustanowiť_2 ustanowiť ustanowiť_3 ustanowiť ustanowiť_4 ustanowiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

ustanoviť: →speex →vorbis
môže ustanoviť, že tieto peut prévoir que ces
môžu ustanoviť, že článok peuvent prévoir que l'article
môžu ustanoviť, že právo peuvent prévoir que le droit
môžu ustanoviť, že ustanovenia peuvent prévoir que les dispositions
ustanoviť podmienky a normy prévoir les conditions et normes

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu