rozhlásiť -i dok. dať na všeobecnú známosť, rozchýriť: r. zvesť po celom dome; r-l, že odchádza;
nedok. rozhlasovať -uje, rozhlášať -a
// rozhlásiť sa stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa: r-lo sa, že sa ide ženiť
rozhlasovať sa -suje sa -sujú sa -suj sa! -soval sa -sujúc sa -sujúci sa -sovanie sa nedok.
rozhlasovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok.
raziť1 1. robiť známym • šíriť: razil, šíril nové myšlienky • rozširovať: rozširovať informácie • propagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomiky • hlásať • rozhlasovať • rozhlášať • rozchyrovať • chýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety
2. kopaním utvárať priestor • prerážať • prekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metro • hĺbiť • vyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu
3. porov. prebiť sa
šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširuje • rozťahovať • rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry
2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovať • hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludy • propagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriť • rozchyrovať • rozhlášať • rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosť • expr.: roznášať • roztrusovať • trúsiť • roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmysly • expr.: trúbiť • roztrubovať • vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo
3. p. vyžarovať 1
rozhlásiť, -i, -ia dok. (čo i so spoj. že) dať na všeobecnú známosť, rozchýriť, oznámiť: Aspoň po obci rozhláste, že nie som zlodej. (Kuk.) Keď odídeme, rozhlás, že sme Jaroslavu nasilu proti tvojej vôli odviedli. (Jégé);
nedok. rozhlasovať, -uje, -ujú i rozhlášať, -a, -ajú
|| rozhlásiť sa obyč. neos. rozchýriť sa, stať sa všeobecne známym: Iba keď sa rozhlásilo, že predáva majetok aj dom. (Taj.) V jeseni roku 1937 sa rozhlásilo, že sa múzeum zariaďuje. (Heč.);
nedok. rozhlasovať sa zried. (za koho) vyhlasovať sa, rozširovať o sebe niečo: Samo sa len rozhlasuje za takého. (Tim.)
rozhlasovať nedok. 1. dávať na vedomie verejnosti, oznamovať: A misa̋ to tí ľuďa̋ zara_šetko rozhlasovať? (Dlhá n. Or. DK); Šaďe o sebe rozhlasuvav, že ón to ňespravev, že je ňevinní (Lapáš NIT) 2. prezrádzať niečo, čo malo ostať zatajené, skryté, rozchyrovať: Ešče mu vravím, načo to rozhlasuješ každému, čo to šetkím vešáž na nos, načo je to dobré?! (Ďurčiná ŽIL)
rozhlásiť dk 1. čo dať na všeobecnú známosť, rozchýriť; vyhlásiť niečo: geden každy hlawny neb viceispan w sweg stoliczi tento mandat da rozhlasiti (B. BYSTRICA 1709); defigere furta alicujus in oculis populi: rozhlassyti ňečj krádež na obecném mjsťe; edicere consilium: ráddné zhromážďeni rozhlásyti; pronunciare praelium in futurum diem: bitku rozhlassyti na druhy deň (KS 1763); David rozkazal dworanom, abi to nikde nerozhlasili, že sa Saul kral z wlastnim swogim meczem probodnul (SJ 18. st); (dom) ma takowj bit, abj po wsech kragnach powest roshlassena bila (Káz 18. st) 2. koho (s čím) presláviť niekoho (s niečím): flagitijs aliqvem nobilitare: ze zbognictwjm ňekoho rozhlássyti; illustrare aliqvem: ňekoho rozhlassyti (KS 1763); rozhlasovať, rozhlášať ndk k 1: to wssak s taku opatrnosti učinte, aby se swedky nerozhlasalo (BRATISLAVA 1618); gestly co tegneho w znamost prisslo, nerozhlassug (KoB 1666); tenze starj Ptacsek rozchlassowal, ze na Klopayowu zem pujde brat (BYTČA 1736); y gazyk múg rozhlassowat bude sprawedlnóst twú, prez cely deň chwálu twú (KB 1757); vulgare aliqvid in majus: ňečo za wetssy rozhlasowati nežly gest (KS 1763); divulgare: rozhlásati, rozchyrowati (PD 18. st); k 2: nobilito: rozhlassugem, urozenost zwelebugem (KS 1763); rozhlásiť sa (s čím) rozchýriť sa, stať sa všeobecne známym: powest slawná se byla roznesla a rozhlasyla po wssech končjnach zeme (SLK 1641-57); pro geho (človeka vzácneho) wzacnu ctnost obzlassnj naklonnost rozhlasj se ssiroko (BV 1652); efflorescere laudibus ingenij: rozhlássyti se s wtipem; notescere virtutibus: z dobrotú se rozhlássyti (KS 1763); chyr zazračného prypadku dalecze se rozhlásyl (PeP 1770); rozhlasovať sa, rozhlášať sa ndk: enotesco: na známost pricházám, rozhlassugem se; malis facinoribus notescere: ze zbognictwjm rozhlassowati se; pervulgor: rozhlássám sa, wssaďe sa rozhlássám (KS 1763)
rozhlasovať, rozhlasovať sa p. rozhlásiť