rechtorka -ky -riek ž.
rechtor, -a m. zastar. učiteľ (vykonávajúci i funkciu organistu); správca cirkevnej školy: dedinský r.; Učitelia mali meno „rechtor“. (Vans.) Ja musím na pohreboch nielen kázať, lež i verše odriekať, čo inde činievajú rechtori. (Záb.) Farár a rechtori pekne spievali. (Rys.);
rechtorka, -y, -riek ž. hovor. rechtorova žena;
rechtorský príd.: r. úrad; r. plat;
rechtorstvo, -a str. rechtorské povolanie
rechtorka ž. (lechtorka) rechtorova manželka: Tag jej ťi povien, paňi lechtorka, ko_ci uš taká zvedavá (Pondelok RS); Pán rechtor aj s paňi rechtorkou boľi na svadbe (Kokava n. Rim. RS); Nocoval tam u tej starej rechtorki, ona mala taki kantinek spraveni (Brodno KNM); Sem spau̯a tam, de paňi rechtorka, a pán rechtor spali inde (Rača BRA); rechtorka (St. Hory BB)