telefón -u m.
1. zariadenie na diaľkové prenášanie zvuku obyč. po drôte: domáci t., zavádzať t., zavolať niekoho t-om
2. telefónny prístroj: t. zvoní; hovor. mať hluchý t. bez signálu; (ne)dvíhať t. slúchadlo; → prenosný t.
3. hovor. telefonát: mať, prevziať t.;
telefónny príd.: t-a ústredňa, t. prístroj, t-e číslo, t. zoznam, t-a búdka; t-a karta plastová karta na bezhotovostné používanie telefónnych automatov;
telefonický príd.: t-é spojenie, t. (roz)hovor;
telefonicky prísl.: dohovoriť sa t.;
telefónik -a m. zdrob.: detský t.