obetovať nedok. i dok.
1. náb. prinášať, priniesť ako obetu: o. omšu; o. utrpenie (Bohu); cirk. O-nie Pána kat. sviatok 2. februára, Hromnice
2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: o. voľný čas deťom; o. na charitatívnu činnosť
3. vzd(áv)ať sa (výhod ap.) v prospech niečoho, zriekať sa, zriecť sa: o. dovolenku štúdiu; o. sa za cudzie záujmy;
opak. obetúvať -a
// obetovať sa venovať sa niečomu na úkor seba: o. sa práci, rodine