papuľa -e -púľ ž. ústa zvieraťa, tlama: kravská p., p. koňa;
pren. hrub. ústa: dať niekomu po p-i
● hrub. zapchať niekomu p-u umlčať ho;
papuľový príd.;
papuľka -y -liek ž.
1. zdrob. k papuľa: zajačia p.
2. hypok. milá osoba (v dôvernom oslovení): ty moja p.
3. lúčna al. záhradná rastlina so strapcovito usporiadanými kvetmi rozlič. farieb, bot. Antirrhinum
papuľa -le papúľ ž.
papuľa -le papúľ ž. 1. ▶ otvor na prednej časti hlavy zvierat uspôsobený na prijímanie potravy a vydávanie zvukov, ústa zvieraťa, tlama: p. krokodíla, jaštera; šťuka s obrovskou zubatou papuľou; býk s penou na papuli, okolo papule; pes drží v papuli uloveného vtáka; tiger vezme do papule kus mäsa; Z čiernej papule mu [vlčiakovi] visí červený jazyk. [J. Tužinský]; pren. Červená žiara, sálajúca z otvorenej papule kotla, v ňom uhasí rannú zlosť a vráti ho životu. [P. Pišťanek] 2. hovor. pejor. ▶ tvárová časť ľudskej hlavy; syn. huba2: dať, streliť, tresnúť niekomu po papuli; dostať jednu po papuli 3. hrub. ▶ otvor na spodnej časti tváre, ústa; syn. huba2: vysedávať v krčme s cigaretou v papuli; Zaskočený muž zostal sedieť s otvorenou papuľou. [P. Jaroš]; Buď rád, že si u mňa. Kto by ťa chcel s tou tvojou jedovatou papuľou? [A. Baláž] s uštipačným, zlomyseľným vyjadrovaním ◘ fraz. hrub. dávaj si pozor na papuľu! zváž, čo hovoríš; hrub. mať plnú papuľu niečoho ustavične a dôležito o niečom hovoriť, ale obyč. nekonať; hrub. otierať si papuľu o niekoho ohovárať, osočovať niekoho; hrub. padať/padnúť na papuľu a) dostávať sa, dostať sa na hranicu fyzických al. psychických síl b) ocitať sa, ocitnúť sa vo veľmi zlej situácii, obyč. ako následok predošlého nesprávneho konania; hrub. s otvorenou papuľou s prekvapením, so začudovaním; hrub. zapchať niekomu papuľu a) umlčať niekoho b) zavraždiť niekoho; hrub. zavri papuľu! mlč, buď ticho! ▷ zdrob. ↗ papuľka; zdrob. ↗ papulienka
papuľa 1. ústa zvieraťa: konská papuľa • tlama (ústa väčších zvierat): kravská tlama • niž. hovor. huba
2. p. ústa
ústa otvor na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: malé ústa, zatvoriť ústa • pejor.: chlebáreň • zobák: Zavri chlebáreň, zobák! • pejor. gamby • hovor. pejor.: pysk • rypák • hrub.: papuľa • tlama: zapchať niekomu papuľu, tlamu • subšt. huba: dostať po hube
papuľa, -le, -púľ ž. tlama, ústa zvieraťa: p-e kráv;
pren. hovor. pejor. ústa človeka: dať niekomu po p-i udrieť niekoho po ústach; otvárať p-u vadiť sa al. hovoriť bez príčiny; chodí mu p. veľa hovorí; zapchaj si papuľu! čuš!, mlč!; utierať si do niekoho, o niekoho p-u ohovárať ho al. vadiť sa s ním; otŕča p-u namyslene, urazene sa tvári;
papuľový príd.
● hovor. expr. p-á polievka (Kuk.) vynadanie;
papuľka, -y, -liek ž.
1. zdrob. expr. k papuľa;
2. lúčna al. záhradná rastlina s pestrými kvetmi, ktoré pripomínajú ústa, tlamu; bot. p. väčšia (Antirrhinum majus)
papuľa ž. 1. strsl, zsl tlama, ústa zvieraťa: Ofca má dakedi takú risavú papuľu (Zázrivá DK); Ces kuvačku ho (koňa) miseli dvaja držať pri papule (Prochot NB); A kod uš prasačka preňima nohami hrapcuje slamu a do papuľe hu berie, tode si už richtuje hňiezdo (Čelovce MK); Och, ši má hnusnú papulu tá krava! (Kameňany REV); A s papuľi tomu (statku) išľi také sľini (Podmanín PB); Do papule jej dávala kukuricu a s tín sa tá hus potom vikrmila (Hrnčiarovce n. Par. TRN); A tam biu̯o ošklivích potvorí, hadú, ščírú a papule otŕčali po ňí (Jablonové MAL) F. krava dojí s papulu (Budmerice MOD) - dojí tak, ako sa jej dá žrať 2. pejor. ústa človeka: Šetko popchá do tej papule (Bobrovec LM); Uvidžíž, že dostaneš po papuli, ag neprestaneš! (Mokrá Lúka REV); Dostaneš po papuli! (Lukáčovce HLO); Dám ťi po papuli (Brodské SKA) F. papuľa sa mu aňi na chvíľu ňezastaví (Králiky BB), súseda má velkú papulu (Rochovce ROŽ), papula jéj choďí jag verkel (Lapáš NIT), papulú vrcí (Jakubov MAL) - veľa rozpráva, tára; zavri si uš tú papulu! (Val. Belá PDZ), zavri si papulu! (Kuchyňa MAL), čo uš tolko frfleš, ket ta už nebolí tá papula?! (Bzince p. Jav. NMV) - prestaň už hovoriť; to je papuľa! (Detva ZVO), to je papula šlovek! (Revúca), tá ma ale ránnú papulu! (V. Rovné BYT), hňeď má papuľu jag masárski pes (Kšinná BÁN) - má ostrý jazyk, je výrečný; má hnusnú papulu (Lapáš NIT) - každého ohovorí; ale má papulu neuderenú (Brodské SKA), to je papula neumitá! (Brodské SKA), papula neviotepená! (Lukáčovce HLO) - kto má neslušné reči; takú papulu na mňa otvóril jako vrátá (Bošáca TRČ), ma papuľu ja_kapura (Sobrance), má papuľu ja_krava riť (Mojmírovce NIT) - o veľkých ústach; na papuľu, to si! (Košťany n. Tur. MAR), papuľa mu chodzi jag zasranej krave ric (Brezina TRB), tag jé iďe tá papuľa aňi kačke riť (Čierna Lehota ROŽ) - veľa a rýchlo rozpráva; na papuľu ťa je dosť (Košťany n. Tur. MAR), na papulu bi ho bolo dost (Lukáčovce HLO) - prudko reaguje na mienku iného človeka, odvrkuje; mali uš papule zavreté (Svätoplukovo NIT) - už sa nehádali; dostáť piskom po papuľi (Rim. Píla RS) - žart. o bozku 3. spiš expr. zried. líce: Kukaj, jake ma toto dzecko veľke papuľe! (Spiš. Štvrtok LVO); papuľa (Hradisko LVO, Odorín SNV) 4. otvor, čeľustie stroja a. na sečkovici: Do truhle sa nascílalo, bola na tém papula (Blatné MOD); papula rezácej stolice (St. Turá NMV) b. na mláťačke: Ces papulu padala slama a úhrapki s treskasne ven (Trakovice HLO) c. na mlynskom zariadení: Taká papula tam bola, s toho išlo do kameňa (Prochot NB) d. na vŕtacom zariadení: Papuľa na kolovraťe má tú víhodu, že sa v ňej muožu vrtáke vimieňať (Pukanec LVI) e. na hobľovacom zariadení: Hobľuvaná kantňa sa zacvikňe do papuľi predňiho vozíka, abi sa ňehíbala (Pukanec LVI) 5. bubon, do ktorého sa hádžu snopy: Biu̯a tam papula nazatku (Kunov SEN) 6. v dvojslovnom názve a. záhradnej trvalky, bot. ľalia tigrovaná (Lilium tigrinum): Velmo sa mi páči tigria papuľa, už hu buďen mať (Pukanec LVI) b. záhradnej kvetiny, bot. papuľka väčšia (Antirrhinum majus): papula (Brodské SKA); papuľový príd. k 1: v spoj. papuľová choroba (Martin), papulová choroba (Dubová MOD), papulová nemoc (Chorv. Grob BRA) - slintačka F. dostau̯ papuľovú poľiouku (Martin) - vyhrešili ho
papuľový p. papuľa
papuľa ž expr ústa človeka: gestly nekoho na rinku sa ruhaty uslississ, gic k nemu, dag mu policzek, uder ho po papule (VS 1754); statečny a mrawny člowek nefúka s celú papulu na pokrm horucy (GV 1755); zbadal to geden šaraňec, který pretož gaknáhle sa k ňemu nablížiťi móhel, dál mu dobrý, né po čepici, než po papuli, že hned wipluwal i šesták, i zub geden (BU 1795) P. atpn: zkrz Papulky bila prosena, aby geg spomohla (KRUPINA 1741)