hymnus -nu m. kniž. chválospev, óda: h. na prírodu;
hymnický príd.: h-á báseň;
hymnicky prísl.;
hymnickosť -i ž.
hymnus -nu/-su pl. N -ny/-sy m.
hymnus -nu/-su pl. N -ny/-sy m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ (v starovekom Grécku) sólová al. zborová pieseň uctievajúca bohov, neskôr Grékov a ich činy; chválospev na oslavu božstva: h. na Apolóna 2. cirk. ▶ oslavná al. prosebná duchovná pieseň; druh gregoriánskeho chorálu s jednoduchšou melodikou a strofickým textom: starokresťanský, veľkonočný, vianočný h.; h. na Stvoriteľa; h. na slávnosť posvätenia chrámu; tedeum je stará cirkevná skladba, je to vlastne h. 3. hud. ▶ vokálna skladba s oslavným obsahom: spievať hymnusy; Ak sa nik necibrí v piesni, krásny hymnus sa nikdy nezrodí. [InZ 2002] 4. lit. ▶ báseň slávnostného charakteru, oslavujúca národ, vlasť, prírodu a pod., chválospev: h. plný slobody a porozumenia; h. vďakyvzdávania; zbierka hymnov, hymnusov
hymnus -nu m. ‹g›
1. (v starovekom Grécku) sólová al. zborová pieseň na oslavu bohov, neskôr chválospev na oslavu Grékov a ich činov; (v kresťanstve) oslavná al. prosebná (zborová) duchovná pieseň s jednoduchou chorálnou melódiou
2. hud. široko koncipovaná vokálna skladba slávnostného obsahu
3. lit. báseň vznešeného rázu oslavujúca vlasť, národ, prírodu a pod.: h. na prírodu;
hymnický príd.: h-á poézia, hudba;
hymnickosť -ti ž.
hymnus p. chválospev
chválospev báseň, skladba vznešeného, oslavného rázu • óda: chválospev, óda na vlasť • apoteóza: apoteóza domova • kantáta (hudobná skladba oslavného rázu pre zbor, sóla a orchester) • kniž. hymnus: hymnus na prírodu • poet. hymn (Kuzmány) • bibl.: hosana • hosanna: spievať hosan(n)a • poet. slávospev (Hviezdoslav)
hymnus, -nu m. lit. cirk. chválospev: h. na prírodu; spieval sa hymnus práce (Smrek); majestátny hymnus radosti, lásky a vďaky (Urbk.)
hymnus m gr/lat slávnostná pieseň, chválospev: aby se spiwal himnus Venj spiritus (Le 1730); gedenkaždý wedle vměnj swého spjwagjce hymny a zálmi (WP 1768)