Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dirigent -a m. kto diriguje (význ. 1, 2): d. symfonického orchestra; hovor. d. mužstva;

dirigentka -y -tiek ž.;

dirigentský príd.: d. pult

dirigent [d-] -ta pl. N -ti I -tmi m.

dirigent [d-] -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ umelec, ktorý vedie hudobné teleso pri interpretácii hudobného diela: svetoznámy, skúsený d.; orchestrálny d.; d. speváckeho zboru; hrať pod taktovkou vynikajúceho dirigenta; Ovácie poslucháčov patrili dirigentovi. [LT 2000]
2. hovor. ▶ riadiaci pracovník, šéf: byť dirigentom športového mužstva; hlavným dirigentom doma bola matka; Potrebovali dirigenta, manažéra, ktorý by zodpovedal za plnenie úloh a vedel podnecovať ich pracovnú aktivitu. [M. Beniak]
▷ dirigentka -ky -tiek ž.

dirigent -a m. (dirigentka -y ž.) ‹l›

1. hudobník, ktorý vedie orchester, ansámbel, zbor al. operný súbor

2. obyč. expr. kto niečo vedie: d. útoku futbalu; d. bankovej filiálky;

dirigentský príd.: d. pult;

dirigentsky prísl.;

dirigentstvo -a s. činnosť, úrad dirigenta: Rajterovo d. v Slovenskom národnom divadle

dirigent kto vedie hudobné teleso pri interpretácii hudobného diela: dirigent symfonického orchestra • kapelník (dirigent kapely)

dirigent, -a m.

1. umelec vedúci orchester, spevácky sbor, operné al. baletné predstavenie: symfonický, orchestrálny, sborový d.; d. spevokolu;

2. zastar. správca, riaditeľ, vedúci banky, peňažného ústavu;

dirigentský príd.: d. pult, d-é pódium, d-é umenie;

dirigentstvo, -a str. činnosť, hodnosť, povolanie dirigenta

derigent p. dirigent

dirigent m. (derigent)
1. riaditeľ (banky): Dirigent, co u banku hlava (Sobrance); derigent (Dl. Lúka BAR)
2. expr. vedúca osobnosť: Naša mama je u náz dirigent, šetkíh diriguje (Návojovce TOP)