Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

popichať dok.

1. (viackrát) pichnúť, pobodať: tŕnie mu p-lo nohy

2. distrib. k pichať: p. koláč vidličkou, celý bol p-ný nožom

// popichať sa (viackrát) sa pichnúť (význ. 1): p. sa ihlou; p. sa na niečom i pren. expr. doplatiť na neuvážené konanie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
popichať ‑á ‑ajú dok.; popichať sa

popichať -chá -chajú -chaj! -chal -chajúc -chaný -chanie dok.


popichať sa -chá sa -chajú sa -chaj sa! -chal sa -chajúc sa -chaný -chanie sa dok.

poďobať viackrát zasiahnuť zobákom, prstom al. zahroteným predmetom • poďubať pokľuvať pokľuť: ďateľ poďobal, poďubal, pokľu(va)l kmeň stromupopichať: vidličkou popichala mäsoexpr.: poďobkať poďubkať: jedlo len trocha poďobkal, poďubkal


popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevať pobúriť rozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúlipodráždiť vydráždiťexpr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomnýchexpr.: podpichnúť popichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňomexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinukniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovaloexpr.: nahuckať pohuckať podhuckať naštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne

2. p. podnietiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

popichať, -á, -ajú dok.

1. (koho, čo) niekoľkokrát (obyč. na viacerých miestach) pichnúť, bodnúť a tým poraniť, dopichať: p. niekoho nožom; žihľava ich popichala (Ondr.); pes, celý popichaný (Taj.);

2. (čo, do čoho) niekoľkokrát (obyč. na viacerých miestach) pichnúť: p. koláč vidličkou; p. prstom do niečoho; Popichal do pahreby. (Taj.)

3. expr. (koho) popudiť, podráždiť: Čipčan, vidiac Červeňa, vyšiel von s úmyslom, že dobre bude popichať ho trochu a zabaviť sa na ňom. (Tim.)

|| popichať sa poraniť sa niekoľkonásobným pichnutím, bodnutím: p. sa nožom, ihlou, tŕním

popichať dok.
1. strsl, zsl niekoľkokrát (na viacerých miestach) pichnúť a tým poraniť, pobodať: Ten mu pomedzi rebrá nožom ešťe popichäu̯ a bolo po ňom (Leštiny DK); Popichaľi ho nožmi (Prosné PB)
2. strsl postupne niečo pozapichovať, pozabodávať: Do säďeňičiek sa popichajú vrúbi ľen tag jednoducho (Podbiel TRS); Tej ražňe chlapci aj ďioučence, popichaľi do toho ohňa, žebe prehorele (V. Lom MK)

popichať dk
1. koho, čo (s) čím viackrát (obyč. na viacerých miestach) pichnúť, bodnúť: w tom na znamost dawam, že na druhy den we sstwrtek ten gistj husar mna nožem popihal (SENICA 1680); a ze sem zadnich peniež nemiel, techdy mne popichal ssablu (SKALICA 1681); Fulvia ho popichala z gehlami welice (GŠ 1758); wjtag, hlawo ctihodná, kteru hrózné trnj tlačilo a odewssad popjchalo (BlR 18. st); wezmi hrubi belasi papier, popichag z widličkou a natri ho dobre z banskim logom (LR3 18. st);
x. pren Admordeo (:metaph:): wélmy sy popichal, obrazyl w listoch (KS 1763)
2. koho, čo čím (o koňovi) ostrohami pobodať, popchnúť: suffodere eqvum: ostrohu popichati (KS 1763)
3. (koho čím) podráždiť, popudiť niekoho: exacuere stimulis aliqvem: ňekoho popodnúti, popichati, podpúditi (KS 1763); -ávať, popichovať, popíchať ndk/frekv
1. k 1: (pápež) zaostroženu nohu swau bok swyňi mocne popichowal (PP 1734); compungo: popicháwám, pobodláwám, ussčjpugem (KS 1763)
2. k 3: gest, ktery nemože hressyti pre chudobu a w swém odpočjnku popicháwat sa bude (KB 1757); perstimulo: wélmy nawáďám, ponúkám, popicháwám; exstimulo: popjcháwám, nawáďám, podpúďám; exstimulare dictis: z reču popjchawati; adurgeo: prinucugem, doháňám, popychám (KS 1763); popichať sa dk poraniť sa niekoľkonásobným pichnutím, bodnutím: ge sice prawda, ze w ohni bit a sa nepopalit, w blate chodit a nezamazat sa, s trnim sa obirat a nepopichat sa, welika wec gest (WS 18. st); -ávať sa ndk povzbudzovať sa: exstimulor: osmelugem sa, nawáďam sa, popjcháwam sa (KS 1763)


popichovať p. popichať

popichať_1 popichať popichať_2 popichať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu