Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

utiahnuť -e -u -hol dok.

1. pritiahnuť (význ. 2): u. remeň, uzol

2. i nedok. mať silu ťahať; ťahaním dopraviť, vytiahnuť: silný motor u-e hore kopcom, lokomotíva neu-la náklad

3. expr. uvládať, zvládnuť: človek sám neu-e toľko roboty;

nedok. k 1 uťahovať

u. si opasok uskromniť sa (v jedle ap.)

// utiahnuť sa

1. odísť (na odľahlé miesto), uchýliť sa: u. sa do kútika; u. sa do samoty, do ústrania, pren. prerušiť styky so spoločnosťou

2. prestať sa zaujímať, odtiahnuť sa: u. sa od verejnej činnosti;

nedok. uťahovať sa

// utiahnuť si urobiť si žart, posmech: u. si z kamarátov;

nedok. uťahovať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
utiahnuť ‑e ‑u ‑hol dok.; utiahnuť sa; utiahnuť si

utiahnuť -hne -hnu -hni! -hol -hla -hnuc -hnutý -hnutie dok.


utiahnuť sa -hne sa -hnu sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnuc sa -hnutý -hnutie sa dok.


utiahnuť si -hne si -hnu si -hni si! -hol si -hla si -hnuc si -hnutie si dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať sa vziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsť taísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si) odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť sa odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať sa odpratať sa odkapať odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sa pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať sa odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsť utiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuť zdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa stratiť sazried. odtratiť sa zmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť sa vykradnúť sa ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť vyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť sa odliezť odplúžiť sa odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiť odpáliť odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať odfrknúť odfučať odfrnknúť odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať odcválať odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať odrapčať odhrkotať odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať sa oddrgáňať sa odredikať sa odrepetiť sa odteperiť sa odťarbať sa odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať sa odkolísať sa vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa odkľuckať sa odkrivkať vykrivkať odkyvkať sa vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať odcapkať odťapkať odťupkať oddrobčiť odbadkať odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa odšúchať sa odšmochtať sa odšmotkať sa odšmatlať sa odčaptať sa odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1


pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúť dotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuť zatiahnuť utiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovať pozaťahovať pouťahovať (postupne, viac vecí)

3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúť prituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákať privábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákať zvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecť sňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecť zvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuť pritiahnuť zatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiť zvraštiť zmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvať zhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriť zamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkať posťahovať (na rozličných miestach)

5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediť odvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

7. p. zviesť 4


ukrátiť neoprávnene odňať niekomu, čo mu patrí (obyč. časť niečoho): chcú ho ukrátiť pri delení dedičstva; cíti sa ukrátenýpripraviť (o niečo): pri predaji domu ma pripravili o veľké peniaze; pripraviť deti o radosťochudobniť: vojna nás ochudobnila o zážitky z cestovaniaukrivdiť ublížiť (spôsobiť morálnu al. inú ujmu): nerád by deťom ukrivdil, ublížil, preto sa radšej nerozvedieutiahnuť (nedopriať al. vziať niekomu niečo obyč. na úkor iného): matka radšej sebe utiahne a viac dá deťom


utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto • uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou?schúliť sa stúliť saexpr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v krovístiahnuť sa (prestať byť činný v niečom al. skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbkapodieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starostipouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku

2. p. uskromniť sa


utiahnuť 1. ťahaním, sťahovaním dovedna urobiť pevnejším • pritiahnuť zatiahnuť: utiahnuť uzol na kravate; pritiahnuť si remeň; zatiahnuť kohútik na vodovodestiahnuť: stiahnuť slučkudotiahnuť (úplne): dotiahol všetky skrutkyzošnurovať (šnurovaním dovedna urobiť pevnejším, tesnejším): zošnurovať driekpouťahovať popriťahovať (postupne): pouťahovať skrutky

2. ťahaním dať do pohybu, a tak niekam dopraviť • uviezť uvliecť: vlak ledva utiahol náklad; neuvezieš, neuvlečieš to všetkouvládať zvládnuť (vystačiť so silami na odtiahnutie, odnesenie a pod. niečoho): naberie si na vozík veľa a potom neuvládze; nezvládze takú ťarchuvydolieť udolieť

3. p. ukrátiť


zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuť myknúť pomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúť pošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúť potrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

2. ťahaním spevniť • pritiahnuť utiahnuť stiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliť zauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazať zviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovať popriťahovať (postupne)

3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesť zamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesť zavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotať zamočiť namočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1


zvládnuť 1. svojimi schopnosťami, silami stačiť na istú prácu • zvládať uvládať vyvládať: pochopil, že nezvládne, nezvládze, neuvládze, nevyvládze takú ťažkú robotu; ak chceš všetko zvládnuť, vyvládať, musíš sa poponáhľaťkniž.: zmocniť sa zhostiť sa (vykonať s úspechom): svojho poslania sa zhostila dobrezmôcť (byť schopný vykonať niečo): toľkú robotu sami nezmôžemeutiahnuť (vystačiť silami na odtiahnutie, expr. na urobenie niečoho): všetky povinnosti chce utiahnuť sama

2. nadobudnúť dokonalú zručnosť, dôkladné poznanie niečoho • zvládať: látku zvládze, zvládne za týždeň; vie zvládnuť každý problémkniž. zmocniť sa (umelecky, vedeckým poznaním): úspešne sa zmocniť problému, témy, réžieovládnuť osvojiť si (dobre sa naučiť narábať s niečím): ovládnuť, osvojiť si technické operácie; dobre ovládnuť, osvojiť si cudziu reč

3. nadobudnúť prevahu nad niekým, niečím (nepríjemným, ťažkým, náročným a pod.) • zvládať premôcť prekonať: zvládnuť, zvládať, premôcť vzbúrený dav; epidémiu sme zvládli, premohli, prekonali za krátky časzdolať: na ceste k trhovému hospodárstvu treba zdolať ešte veľa ťažkostíporadiť si (vedieť si rady): vie si poradiť so situáciou, s ťažkým súperomprevládnuť (obyč. silou): súpera musíš prevládnuť hneď od začiatku

4. p. ovládnuť 1, 3, zachvátiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

utiahnuť sa2, -ne, -nu, -hol dok.

1. (kam, do čoho) uchýliť sa, odísť na tiché, nenápadné, odľahlé, bezpečné miesto: u. sa do kútika; u. sa do samoty (Kal.); Človek sa utiahol do skrýše, do domku, do hôr. (Rys.) Ani vtáča sa neohlási, všetko sa kamsi utiahlo. (Kuk.) Môžeme sa tu aspoň na noc, ako lesná zver do svojho brloha, utiahnuť. (Fr. Kráľ) [Vojská] sa museli utiahnuť za Moravu (Stod.) stiahnuť; u. sa do úzadia, do ústrania a) vyhľadať nerušené miesto; b) prerušiť styky so známymi, so spoločnosťou; u. sa do seba stať sa uzavretým, zadumaným, zamysleným, málovravným;

2. (od čoho, zried. i od koho) prestať sa zaujímať o niečo, začať sa vyhýbať niečomu, odtiahnuť sa: u. sa od roboty (Urb.); u. sa od verejnej činnosti (Taj.); Utiahol sa razom od Žofie a zaliečal sa bohatej vdove (Kuk.) odvrátil sa;

nedok. uťahovať sa2


utiahnuť si1, -ne, -nu, -hol dok. hovor. (z koho, z čoho) urobiť si žart, posmech: u. si z kamarátov, zo spolužiakov; Rád si utiahne z ľudí, i jemu najbližších. (Hruš.);

nedok. uťahovať si1, -uje, -ujú

utiahnuť si2, -ne, -nu, -hol dok. expr. zried. (čoho i bezpredm.) upiť si, potiahnuť si: Utiahne si z fľaše. (Ráz.);

nedok. uťahovať si2, -uje, -ujú


utiahnuť1, -ne, -nu, -hol dok.

1. (čo, čo čím) pevnejšie stiahnuť, pritiahnuť: u. skrutky, matice, u. remeň, remienok; u. niečo remeňom, povrazom

hovor. expr. u. si opasok (remeň) uskromniť sa (obyč. v jedle);

2. (komu, komu čoho) ukrátiť niekoho v niečom, nedopriať niekomu niečo: Koľko nevoľne utiahol svojmu ľudu! (Vaj.) Čo i sebe utiahnu (rodičia), keď sa deti učia, netreba šanovať. (Taj.) Ale pálenky mi neutiahnu. (Taj.)

3. nár. (čo) potiahnuť, odtiahnuť: u. ruku nazad (Kal.); u. stolec (od stola) (Tim.);

4. nár. (čo) stiahnuť, skriviť (obyč. ústa): Paholok utiahol ústa. (Kuk.); neos. Matke utiahlo kútiky (do úsmevu). (Fig.);

nedok. uťahovať, -uje, -ujú

|| utiahnuť sa1

1. zried. uskromniť sa, obmedziť sa v niečom: Popri peniazoch počal dostávať i listy plné prosieb, žeby sa utiahol, že nemajú toľko. (Taj.)

2. nár. (obyč. o ústach) stiahnuť sa, skriviť sa: Ústa sa jej kŕčovite utiahli. (Kuk.) Tu jeden, tu druhý kútik [úst] sa utiahne. (Kuk.);

nedok. uťahovať sa1


utiahnuť2, -ne, -nu, -hol dok. (čo i bezpredm.) ťahaním uviezť, uvliecť, dať do pohybu: kone utiahnu (neutiahnu) voz, náklad (do vŕšku); Lokomotíva bola už taká zdokonalená, že utiahla trikrát viac ako prvá. (Hor.) Utiahnem i veľký [zvon]. (Taj.)

uťahovať p. utiahnuť


utiahnuť dk čo
1. ťahaním dať na iné miesto, odtiahnuť niečo: na welike swatky prichazej nektery a tachnu za sebu welike brime hrichu, že by ge par konu sotwy utahlo (Le 1730); nevtahni ruku twu od mrtwého (WP 1768)
2. expr ukradnúť, potiahnuť niečo: čloweče, čokolwek chudimu utachness, pocug swateho Bernarda, neni twoge, ale lupess (SJ 18. st); jeho náboženstwj a swedomj nedopausstj, aby swému netco vtáhel a odgal (STo 1783); uťahovať ndk expr odoberať, uberať niečo: (hriech je) když zaslauženau mzdu ďelnjkum vtahugeme (WK 1779); chudá (krava) se skoreg než tučná nabehá, načjm geg nekdy málo vtahowat (PL 1787) uberať potravu; ci to ge skromne zit, robotnikom plat prodluhowat aneb gim utahowat; (farizejmi) su y ty, ktery mzdu slizebnikum utahugu (SJ 18. st); nezbohatne, ktery pridawa, ale ktery utahuge sebe a swym wymisslenym potrebam (MC 18. st) uskromňuje sa
F. luhar a zlodeg su gednaky, to gich rozdeluge, zlodeg wecy, luhar z rečy prawdu uťahuge (GŠ 1755); utiahnuť sa dk odísť (na odľahlé miesto), uchýliť sa: dilapsi domum: tágňe do domu seba utáhli (KS 1763); (lotri) nebezpečenstwy presspehuicze, do swych tagnich dupat se utáhly (PeP 1769); Kalipso do geskine swe se utahnauce, nesstestnj los swug oplakawala (PT 1796); uťahovať sa ndk
1. uchyľovať sa: do smutneg samotnosty wssicknj takowj se uťahugj (PT 1796)
2. vyhýbať sa, odťahovať sa od niečoho, niekoho: powinnosti djtek k rodiču, za cokoli prawe neb domnele nemstiti, ani se od gjch za opatrowánj neutahowáti (HeT 1775); on ňikdi any pred negtwrdssjmj wogenskimj pracemj se ňeuťahowal (PT 1796)

Zvukové nahrávky niektorých slov

utiahnuť: →speex →vorbis
a musela sa utiahnuť et il dut se retirer
sa utiahli na kormu se traînèrent à l'arrière
utiahol sa k pani s'était retiré chez madame

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu