málovravný príd.
1. kt. málo al. nerád hovorí
2. skúpy na údaje: m-á reč;
málovravne prísl.;
málovravnosť -i ž.
málovravnosť -ti ž.
málovravnosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, kto je málovravný, kto málo al. nerád hovorí, kto nemá ochotu, potrebu komunikovať, zhovárať sa; op. výrečnosť, zhovorčivosť: povestná m. Angličanov; starký sa vyznačoval málovravnosťou a uzavretosťou; Barbora ho dráždila málovravnosťou. Odpovedala jednoslabične, tichým hláskom. [A. Hykisch]; Málovravnosť patrí k národným vlastnostiam Japoncov. [V. Krupa] 2. ▶ nedostatok primeraných údajov, malá informačná hodnota textu: m. prameňov
1. (o človeku) hovoriaci málo, skúpy na slovo (op. mnohovravný);
2. (o veciach, javoch) skúpy na údaje, obsahujúci obmedzené údaje: m-é fakty;
málovravnosť, -ti ž.