cengáč -a m. zvonec, zvonček: plechový c.;
cengáčik -a m. zdrob.
cengáč -ča pl. N -če m.
cengáč -ča pl. N -če m. ▶ signálny mechanizmus na zvonenie; syn. zvonec, zvonček: elektrický, plechový c.; ozval sa, zadrnčal, zazvonil c.; stisnúť, zatlačiť c.; Novota vzbudila okamžite nevôľu. Niektorí dedkovia si na cengáč zvykli. [R. Sloboda] ▷ cengáčik -ka pl. N -ky m. zdrob.: Ani čo by mal v hrdielku zvonček, ba celkom jemnučký, sotva počuteľný cengáčik. [V. Šikula]
cengáč p. zvonec 2
zvonec 1. menší predmet podobný zvonu používaný na zvukové signály: kravský zvonec • spiež • spiežovec • hrkálka (spiežový zvonec, obyč. na krku zvierat, na postroji a pod.): cengot spiežovcov • liatovec: ovce zvonia liatovcami
2. signálny mechanizmus na zvonenie • zvonček: elektrický zvonec; v predsieni zaznel zvonček • cengáč: zatlačiť cengáč
cengáč (nár. i cingáč), -a m. zvonec, zvonček: elektrický, plechový c.;
cengáčový príd.: tech. c. transformátor;
cengáčik, -a m. zdrob.
cengáč i cingáč m. čiast. strsl, zsl zvonček: Kúpiv son si cengáš na bicigeľ (Mur. Dl. Lúka REV); Načo máš ten cengáč, keď ňezvoňíš?! (Kšinná BÁN); Cingáče boli na šírach tedi, kec_ca zaprahalo do saní (Trakovice HLO); cengáčik m. expr. zdrob.: Tot cengášik či nefunguje (Kameňany REV); Išla a cengáčig mala v ruke (Svätoplukovo NIT)
cingáč p. cengáč