Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stratiť dok.

1. prísť o niečo, prestať mať (nepozorovane, z neopatrnosti ap.): s. doklady; s. cestu zablúdiť; šport. s. loptu, puk

2. prísť o niečo zo seba, o nejakú vlastnosť, schopnosť, hodnotu: s. oko, zuby; s. perie (o vtákoch); s. smelosť, nádej, zamestnanie; s. vedomie omdlieť; s. život zomrieť; auto s-lo rýchlosť

3. ostať bez niekoho, niečoho, prísť o niekoho, niečo (pre rozlúčenie, smrť ap.): s. kamarátov; s. rodičov; s. vo vojne otca

4. nevyužiť, premárniť: s. rok štúdia, s. veľa času

● s. nervy neovládnuť sa; s. hlavu ostať bez rozvahy; s. srdce zaľúbiť sa; s. zem, pôdu pod nohami prestať mať istotu; s. reč nemôcť sa spamätať; s. slov(k)o s niekým pozhovárať sa; s. slov(k)o za niekoho prihovoriť sa; s. tvár prísť o dôveru, úctu, autoritu ap.;

nedok. strácať -a

// stratiť sa

1. ocitnúť sa na neznámom mieste (ukradnutím, vytratením ap.): s-li sa mi kľúče; dieťa sa v meste s-lo

2. stať sa neviditeľným, zmiznúť; zaniknúť: s. sa v dave, z dohľadu; oblaky sa s-li, bolesť sa s-la; expr. strať sa (mi z očí)! odíď, nechcem ťa vidieť!

3. hovor. nenápadne odísť, zmiznúť: ide otec, s-me sa!

● expr.: s. sa ako duch, ako dym, ako gáfor, s. sa ako lanský sneh nebadane al. chytro; nes-í sa vo svete uplatní sa;

nedok. strácať sa

stratiť sa -tí sa -tia sa strať sa! -til sa -tiac sa -tený -tenie sa dok.

stratiť -tí -tia strať! -til -tiac -tený -tenie dok.

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodiny • nechať • zanechať • odlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detí • trocha hrub.: okašlať • okašľať: okašlať rodinu • poopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť sa • minúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminie • expr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizla • zastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechala • poopúšťať (postupne)

3. p. vzdať sa

prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívaním • skoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťou • zabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa • minúť • minúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa) • skončiť sa • zaniknúť • prejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešli • zmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznú • poľaviť • popustiť • povoliť • ustať • utíchnuť • stíchnuť • zmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchne • pretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretíchol • kniž.: ustrnúť • utuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlasti • stratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratí • expr.: zakapať • skapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal

ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť • zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia • expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil • expr.: ufrngnúť • ufrnknúť • ufrndžať • ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal • expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal? • hovor. expr.: zvrznúť • uvrznúť • uvrzgnúť • ubziknúť • bziknúť • ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy • umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii • zried. ubehnúť • hovor. expr.: upláchnuť • ufrknúť • zdúchnuť • zdrhnúť • zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli • zbehnúť • dezertovať • zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať • expr. zmiznúť • hovor. stratiť sa • hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa • expr.: brnknúť • frngnúť • fuknúť • frknúť • myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy • hovor. expr.: odtrieliť • odpáliť • odprášiť • odfrčať • odfičať • odfujazdiť • odkapať • odjachať • odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni • fraz. vziať nohy na plecia • dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek • expr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť • zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať • vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu • poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

3. ostať nepovšimnutý • uniknúť • utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť • utiecť • uplynúť • minúť (sa) • prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť • uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo • ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

p. aj vykypieť

6. p. zbaviť²

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prví • expr.: odkradnúť sa • ukradnúť sa • vykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátke • hovor.: vykĺznuť (sa) • vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa von • zried. odtratiť sa • stratiť sa • zmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sa • poodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilo • povytrácať sa • expr.: povykrádať sa • poodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratila • vymiznúť • zmiznúť • zaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizli • pominúť sa • minúť sa • pren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minula • hovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparila • expr.: zakapať • skapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapala • kniž.: odumrieť • umrieť: nádej ešte celkom neodumrela • povytrácať sa • postrácať sa (postupne)

založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)

4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)

5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)

6. p. zahnúť 1

zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa) • stratiť sa: nedôvera sa postupne stratila • kniž. odumrieť • umrieť: nádej už odumrela, umrela • minúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minul • prejsť • prestať • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešla • odpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadla • expr.: zakapať • skapať: staré zvyky zakapali, skapali • kniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka) • poet. uvädnúť • expr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumela • doznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznela • zapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadla • vyjsť nazmar • zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili

strácať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) tratiť, vytrácať (obyč. nebadane, vytrúsením v chôdzi, idúcky, v pohybe): s. kvety; voz stráca steblá slamy, sena;

2. (čo i na čom) prichádzať postupne o niečo, tratiť (obyč. o určitú kvalitatívnu al. kvantitatívnu vlastnosť, určitú schopnosť, istý ráz ap.): s. farbu, lesk, pôvab; Predmety okolo neho začínajú strácať svoje pevné a tvrdé tvary. (Zúb.); s. zdravie, s. chuť do niečoho; s. zrak; s. istotu, s. orientáciu, s. zmysel pre niečo; s. rovnováhu a) dostávať sa do vratkej polohy, začínať sa klátiť; b) tratiť duševnú vyrovnanosť; s. na cene, na hodnote, s. na účinku, na účinnosti; s. dych a) dusiť sa; b) pren. nevládať ďalej, stávať sa bezradným; s. rozvahu; šport. hovor. s. loptu (napr. vo futbalovej hre) prestávať mať loptu vo svojej moci; s. nádej prestávať dúfať; s. vieru, dôveru prestávať veriť, dôverovať; s. platnosť, účinnosť prestávať piatiť, prestávať mať platnosť, účinnosť; s. trpezlivosť prestávať byť trpezlivý; s. záujem o niečo, o niekoho prestávať sa zaujímať; s. vládu nad sebou prestávať sa ovládať

● s. nervy prestávať sa ovládať; s. hlavu stávať sa bezradným, nevedieť, čo si počať, zúfať; s. rozum hlúpo si počínať; s. zem, pôdu pod nohami prestávať mať istotu;

3. (čo) márniť, premárňovať, utrácať: s. (drahocenný) čas, s. drahocenné minúty

● hovor. škoda strácať reč je zbytočné niečo hovoriť;

4. (čo na čom; na čom) mať stratu (obyč. peňažnú), škodu, prerábať: Kto mal zásoby tovaru, strácal denne značné peniaze na poklese cien. (Gráf); obch. s. na tovare predávať tovar so stratou, pod cenu;

5. (koho) ostávať bez niekoho dočasne al. natrvalo: Teraz som ho už mal a strácal som zasa ju. (Fig.); strácame v ňom neohrozeného bojovníka ap. zvrat používaný v pietnej spomienke na zosnulého; Strácala som ich z očí, lebo mi bolo, akoby ich zaplavovala voda (Bedn.) prestávala som ich vidieť;

dok. stratiť

|| strácať sa

1. zanikať, miznúť, tratiť sa, prestávať existovať: Chmáry sa len pomaly rozptyľovali a strácali. (Jil.) S miznúcim letom sa stráca i množstvo horských plodín. (Fr. Kráľ) Pieseň hneď mohutnela, hneď zase sa strácala v diaľke. (Krno) Jaškuliakove slová padali do tichého šumu, ponárali sa doň, strácali sa bez stopy. (Min.) Keď sa ti šťastie zo života stráca, zatni zuby a pridus v hrdle vzdych. (Mih.); pren. A odrazu sa vám i zem stráca pod nohami (Fel.) dostávate závrat; niečo sa niekomu stráca z pamäti postupne zabúda na to;

2. stávať sa málo viditeľným, zreteľným, miznúť: Cesta sa v ostrom uhle stráca v hore. (Laz.) Pozrel som sa za nimi ešte raz, keď sa nám strácali z očí na cestnej zákrute. (Ondr.) Tma zhustla natoľko, že vrchy sa v nej strácali. (Švant.) Kmeň sa zreteľne černel a koruna sa strácala v mraku (Hor.) splývala s mrakom.

3. nepozorovane odchádzať, vytrácať sa, tratiť sa, miznúť: Naši chlapci sa začali strácať do hôr. (Jil.)

4. expr. telesne chradnúť, chudnúť: Kováčovo dievčatko strácalo sa čo deň väčšmi; ležalo celkom chudulinké, s tvárou stareny. (Jes-á);

dok stratiť sa

stratiť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. koho) prísť o niečo nebadane, nepozorovane, v chôdzi, idúcky ap., vytratiť, prestať byť majiteľom niečoho, niekoho: s. peniaze, kabelku, s. kľúče; s. perie (o vtákoch); Kôň stratil podkovu. (Jes.) Stratila som kyticu. (Stod.) Krava ti chvost stratila. (Hor.) Hovorievali, že ma z voza stratili cigáni. (Fig.)

● hovor. s. s niekým pár slov, kus reči porozprávať sa, pozhovárať sa; s. slovo o niekom, o niečom zmieniť sa; Nestratili k sebe ani slova (Kuk.) neprehovorili jeden k druhému. S nikým slovenského slova nestratil (Taj.) neprehovoril po slovensky; s. niť (v reči) zabudnúť na logický súvis;

2. (čo i na čom) prísť o niečo (obyč. o nejakú telesnú al. duševnú schopnosť, vlastnosť, spoločenské postavenie ap.): s. ruku, nohu; s. zrak, sluch, hlas; s. reč onemieť, pren. nemôcť sa spamätať od prekvapenia, hrôzy, strachu ap.; s. život zomrieť, zahynúť; Stratil veľa krvi. (Švant.) Chýbali mu dva zuby, ktoré stratil v bitke. (Min.); s. zdravie, s. nevinnosť, česť, dobré meno, s. slobodu; Nestratila ti už vienok, že neplače? (Tat.); s. duchaprítomnosť, rozvahu, s. zmysel pre niečo, s. trpezlivosť, istotu, odvahu, smelosť, nádej; s. pokoj znepokojiť sa; s. záujem prestať sa zaujímať; s. vedomie omdlieť; s. chuť (do práce); s. dôveru v niekoho, v niečo prestať dôverovať niekomu, niečomu; s. hanbu (Tat.) nehanbiť sa; s. na cene, na vážnosti, s. na aktuálnosti; s. nárok na niečo; s. prvenstvo; s. službu, zamestnanie, prácu, úrad, miesto; s. členstvo (v spolku ap.); s. majetok, bohatstvo; šport. s. body prehrať zápas (zápasy); kravy stratili mlieko začali slabo dojiť al. celkom prestali; s. strechu nad hlavou prísť o byt, bývanie; s. ilúzie sklamať sa, rozčarovať sa

● s. hlavu stať sa bezradným; s. nervy neovládať sa, prestať mať rozvahu; s. pôdu, zem pod nohami prestať mať istotu; s. oko u niekoho prestať mať priazeň, náklonnosť niekoho;

3. (čo i bezpredm.) utrpieť škodu, ujmu, stratu v niečom, škodovať, utratiť: Nechcel stratiť ani haliera. (Fig.) Slováci, dobráci, stratia pri ňom, ale čakajú. (Taj.) Matka musela všetku bielizeň ešte raz prevárať, prepierať, čím stratila jeden deň. (Tomašč.)

4. (koho, čo) ostať bez niekoho, niečoho dočasne al. natrvalo (následkom vzdialenia sa, odchodu, smrti ap.): s. niekoho al. niečo z dohľadu, z očí; s. otca, matku, rodičov, dieťa; Stratila dvoch bratov. (Tomašč.) Ide ju po druhý raz stratiť na večnosť? (Vaj.); v zosnulom stratili sme dobrého priateľa a pracovnika zvrat používaný v pietnej spomienke na zosnulého;

nedok. strácať

|| stratiť sa

1. ocitnúť sa na neznámom mieste, stať sa nezvestný (obyč. následkom ukradnutia, vytratenia ap.): stratili sa mu peniaze; Svet počúval, komu sa prasa, teľa stratilo. (Taj.) Oznámili, že sa prosba kdesi na ceste stratila. (Urb.)

● hovor. ten sa vo svete nestratí ten je šikovný, vždy sa vynájde;

2. (o veciach, javoch) zaniknúť, zmiznúť, pominúť, prestať existovať; rozplynúť sa: s. sa ako dym, ako para, ako hmla; s. sa bez stopy; Zaveje vietor, oblak sa stratí. (Vaj.) Výkrik sa stratí v hluchom ovzduší. (Vám.) Kúzlo sa stratí ako polnočné marivo. (Zúb.) Ospalý valčík stratil sa na chvíľu v zápale rozgurážených divochov. (Urb.) Potom sa ti chodník odrazu stratí a pod nohami máš iba mäkkú prsť. (Ondr.)

3. expr. stať sa neviditeľným, zmiznúť: s. sa z dohľadu, z očí; Strať sa mi z očí! — Čatár zvrtol sa a stratil sa v hmle. (Min.) Dívali sa za nimi, kým sa nestratili v prachu hradskej. (Skal.) O chvíľočku sa stratila (pani) v zástupe. (Karv.) Brehy sa stratili pod vodou. (Tat.) Nakoniec sa potôčik stratí v lese. (Min.)

4. expr. nepozorovane, nenápadne odísť: Vpadol medzi nich, ale stratiť sa už nemohol. (Urb.) Radšej sa stratí, nedá do seba zapárať. (Ondr.) [Človiečik] stratil sa v trme-vrme ako gáfor. (Vaj.)

5. (v čom, zried. i bezpredm.) intenzívne sa niečomu oddať, pohrúžiť sa do niečoho: I sám otec stratil sa v obdive jej panenskej krásy. (Kuk.) Znova sa zvalí do seba ani do perín a stratí sa celý. (Jaš.);

nedok. strácať sa

tratiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) strácať, nechávať, zabúdať na nejakom mieste: Tratila ich [okuliare] práve tak každú chvíľu ako tie staré. (Jégé) Sliepka perie tratí po tráve. (Ondr.) Jozef, netrať koncepty. (Stod.); pren. t. kroky (Karv.) kráčať; Karolína tratila za rakvou slzy (Gab.) plakala.

2. (čo, na čom) strácať (obyč. postupným zmenšovaním, ubúdaním kvality, intenzity ap.): t. silu ochabovať; t. zrak, sluch, pamäť; t. vedomie zamdlievať; t. cenu, t. na kráse, na hodnote, na váhe, na sile ap.; t. vieru, nádej; Chlieb čoraz viac tratil chuť i výzor. (Fig.)

● t. čas zdržiavať sa; robiť niečo neužitočné; t. ducha strácať odvahu, smelosť; t. rozvahu prestávať rozvážne konať; t. rozum blaznieť, šalieť; t. hlavu strácať rozvahu, prestávať rozumne, súdne konať, myslieť; t. pôdu (pod nohami) strácať istotu, vplyv, postavenie; t. vládu nad sebou prestávať sa ovládať; t. reč, slová hovoriť, rozprávať; Chudoba cti netratí (prísl.) i chudobného si treba ctiť a vážiť.

3. (čo) prichádzať o niečo, strácať: Tratiac dobytok, tratila vlastne všetko. (Urb.)

● Čas trati, čas platí (porek.) o rozhodujúcej úlohe času;

opak. tratievať, -a, -ajú;

dok. stratiť

|| tratiť sa

1. (o veciach) miznúť, strácať sa, kapať: Ilčíčka zbadala, že z domu sa tratia rozličné veci. (Urb.) Z obchodov začala sa tratiť múka. (Urb.)

2. ubúdať, umenšovať sa, ustupovať, postupne sa strácať, postupne, pomaly miznúť, zanikať: chodník, cesta sa trati, hory sa tratia v diaľke, za obzorom, z dohľadu ap.; On takrečeno tratí sa pri jej mocnej postave. (Podj.) Zo dňa na deň tratí sa jej zrak (Vaj.) slepne. Obavy a pochybnosti začínajú sa tratiť (Kuk.) prestávajú; začína sa jeho sláva tratiť (Min.) prestáva, pomaly sa končí; Pomaly sa tratilo slnečné svetlo (Čaj.) zvečerievalo sa. Slnko sadá, deň sa tratí (Botto) zvečerieva sa. Z tváre sa mu pomaly tratil úsmev (Min.) prestával sa usmievať; krv, farba sa mu tratí z tváre bledne;

pren. expr. (o človeku) chradnúť, hynúť;

3. postupne, jeden. po druhom pomaly, nebadane, ukradomky odchádzať, vzďaľovať sa, vykrádať sa: Potichu tratíme sa z izby. (Al.) O chvíľu tratili sa chlapi z krčmy ticho jeden za druhým. (Ráz.) Tratili sa po jednom, nerozhodne. (Min.); pren. Slováci zo svojich krajov začali sa tratiť po svete (Škult) odchádzali za prácou do sveta; pren. hovor. Choď mi z očí — trať sa! (Kuk.) zmizni, choď preč!

4. zried. (pred kým) vyhýbať sa niekomu, obchádzať niekoho, strániť sa niekoho: Lujza Fibigová od toho dňa tratila sa pred ňou. Očividome. Schválne. (Fig.);

opak. tratievať sa;

dok. stratiť sa

strácať p. stratiť

stratiť dk
1. čo prísť o niečo, prestať vlastniť niečo: o tem pacholku, ktery strati kuoň na sweho pana sluzbie (ŽK 1473); (poddaný) ženucze domuw ty dobytky, stratil gest gednu krawu bielawu (BÁNOVCE n. B. 1569); kdy pryssel dominus instans na salass, w czeste stratil pokrowecz, pod sedlom ktery mel (H. JASENO 1649); messtania do Trenčina chodili, techdy stratili retaz nemeczku (ZVOLEN 1679); když stratiss geden zlaty, neb pas, aneb klobuk, gako litugess (GK 1779); ja sem to platno wzala, ale w ceste od psu honena sem ho stratila (SKALICA 1783)
2. čo prísť o niečo zo seba, o nej. vlastnosť, schopnosť, hodnotu ap.: zhrdel sy, spyssniel sy a w urade to stratiss, czo sy nenabywal (TURIEC 1592) aj čo si sám nenadobudol; sme w swich prikrich ubocach zdrawe swe nektory stratily (B. POTOK 1682 E) ochoreli sme; kdy weliky člowek aneb djte gesste se neosypalo a žaluge se, že stratilo apetit k gedenj (RT 17. st) nechutí mu jesť; Ffylip král, oko stratil od strelky wypusteney skrze Astera (KrP 1760); Moyzyus tak lásku k tobě horel, že až hogné slzy wylewal, že až hlas stratil (PiA 1782) prestal hovoriť; gablko, ktere na teple pecy bylo, ztratilo farbu y chuť (RPo 1790); aby krawy mleko nestratily (HK 18. st) neprestali dojiť;
x. pren náb hledmež teda, by sme odew a rucha spasenj nestratili (SP 1696) neprestali veriť v spasenie; člowek hrissny nebeske kralowstwi stratil (MS 1758) nebude spasený; weliká práca gest, abi člowek swég dusse nestraťil (BPr 1787) nebol zatratený
F. pani kurucy, kdi do mesta prichazagi, diw ze oči nestratya hledice na tu portu (TRENČÍN 1706) idú si oči vyočiť; (grajciare) potom w kupowany swug beh ztratily (LIPTOV 1763) prestali platiť; gestli sa naučíss piť w každom okamžeňú bez potrebi, buďess pígať wino, í rozum straťíss osprostieš; (kráľ) začal želeť, že si gú pogal za ženu a straťiwssí k ňég srdce, w inních sa milowal prestal ju mať rád (DS 1795); ponúkali ňekterí dervišlára, bi nebeské své poselství preukázal, ale on juž na prvňú túto haňbu srdce bil hňedki straťil (BR 1785) dostal strach; s. česť, dobré meno, poctivosť prísť o dobrú povesť: abychom nassu pocztiwost, dobre gmeno nestratili (BAg 1585); paraclytus: kdo poctiwost stratil, aneb zle powestny (KS 1763); gestli proťi pugdeme, za búrliwích nás wikričá, streťime česť (BN 1790); s. veniec, venček, panenstvo prestať byť pannou: čas minulý se nevrátí, též kdo své panenství stratí (RL 1571); panenka mila, sina porodila, panenski swug wenček proto nestratila (Pas 18. st); ktera panna wenec stratj, tey se poctiwost nenawratj (Se 18. st); s. hlavu, hrdlo, smrť, život zomrieť: gestli se ta sskoda stala s ohlassenim pro ten zgewny sskutek, ze toho prewesti chcze, stratil smrt; na czyzych zenach muoz nektery czlowiek vczyniti nasyle, stratie swuoy zywot (ŽK 1473); zloďeg magice po swég mnohég kradeže hrdlo stratiti (IA 1708); kdyby wolaktery cžlowek na trun kralowsky bez dowoleny krala sedel, takly že by cžlowek takowy hlawu swu stratyl, o žywot pryssel (SKá 18. st); vinci judicio: prj stratiti (WU 1750) prehrať súdny spor
3. koho ostať bez niekoho, prísť o niekoho: kral nerad by bil Daniele, muža welmy mudreho, uceneho a opatrneho, stratil (KT 1753); že to wssecko preto stalo, že to stworeni sweho stworitele stratilo (MS 1758); abortum pati: djte stratiti (WU 1750) potratiť
4. čo nevyužiť, premárniť niečo: kapitán grof Mikulaš zarmoucený byl, že jest ten první šturm, tak prudky, ztratil (HP 1549); ňekolko toliko let stratim, které za wás, milé ďeťi, ňelutugem (DS 1795); strácať, stracovať ndk k 1: bár strácat budess to, čo guž máss, stály a tichy staw mysli zachowáwag (BlR 18. st); k 2: officiperda: kdo úrad strácá; obtorpeo: ciťenj strácám meraviem (KS 1763); kdo pro gmeno Kristowo stracuge ziwot casnj, dostawa wecitj (Káz 18. st);
x. náb nekagici lide na wecne weki kralowstwy nebeske stracugu (MK 18. st) nebudú spasení;
L. takowy lotry postjzeny sauce na skutku zlodegskem statek swug y hrdlo stracugu ( 1629 E) sú odsúdení na trest smrti; gestly wdowy w trech dnech newydagu se, stracugu slobodu lowenj harynkuw (KrP 1760) nesmú loviť; k 3: statký a bohatstwý skupe schowawame a Boha wědic, chtegic stracugeme (SK 1697); ma otec a matka synačka gedneho, sobe welmi mileho, teho když skrze smrt časnu stracugu, častorazi se stawa, že sobe pron ruce zalamugu, zamdlewagu (MS 1749); k 4: nestracuj do konce času svého, nedočkáš takového (RL 1571); stratiť sa dk
1. ocitnúť sa na neznámom mieste: paklyz by sie ten statek stratyl, tehda ya nevym, na kem jinem jey hledaty (KOCHANOVCE 1538 SLL); Wassi Welkomoznosti oznamugy, ze czokoli sem wibral, to se stratiti nema (ŠTIAVNIČKA 1607); podkowa se strati, kuon kulhati počne (SK 1697); byli se stratili oslice otca Saulowého (KB 1757); nečo skrz služebnika chibu, neporádek a leniwost sa stratilo (NJ 1786-88); dwa kone skrz kradess stratili se (PUKANEC 1788)
F. zle sa nestratj (SiN 1678) zlá bylina nevyhynie; mam zatelko, csim ty zaplatim, nist se ty u mna nestraty (PUKANEC 1767) o nič neprídeš
2. stať sa neviditeľným, zmiznúť; zaniknúť: muže se geden anebo dwakrat wodi naliati, aby se octowa chut stratila (RT 17. st); gaknáhle slunce zágde, neb swýčka wen se wynese, hňed tu swetlo domu se straťy (PP 1734); defloro: sláwa wjtezstwj stratila se (WU 1750); což když angel wislowil, zase z oču geho se stratil a smizel (VP 1764); totež muže se pri odlučowanj djtek practicowati, aby se mleko ztratilo (HT 1760) aby sa zastavila laktácia; obraz božj stratiti sa nikdy nemože (BlR 18. st)
3. (nenápadne) odísť: když wssecko k dukladné hostine priprawene bylo, mug mladoženich se stratil (VP 1764); Gabor malicko w misli pohnuti od regimentu bez wsseho znaku se stratil (B. BYSTRICA 1781)
F. ked sa tenže Sabuch po druhi krat z izbi stratil (TURIEC 1772) odišiel; stracovať sa ndk k 2: kalwinská wjra giž od dwuch set nebo wjce lét ne toliko w vzkem okrsslku zustáwá, nýbrž stracuge a promenuge se wždycky w giné sekty (FP 1744)