Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ach, ách cit. vyj. rozlič. pocity, napr. bolesť, zármutok, túžbu, prekvapenie: a., prebeda! a., a., čo ste vyviedli! a., horkýže (nie)! v spoj. a. tak vyj. dovtípenie, pochopenie

ahjaj, pís. i ah jaj, pís. i achjaj, pís. i ach jaj cit.

ach, áách, ách cit.

achbože, ach bože cit.

achbožemôj, ach božemôj cit.

ahjaj, achjaj, pís. i ah jaj, ach jaj cit. ▶ vyjadruje rezignáciu, nechuť, nemilé prekvapenie: ah jaj, ten sa už nikdy nevráti; ach jaj, v pondelok zasa do školy; Potrebujem ešte dve tisícky. - Achjaj! A zlaté hodinky s vodostrekom nie? [P. Karvaš]; Achjaj, takéto hody! [R. Jašík]

ach, ách, áách cit. 1. ▶ vyjadruje rozličné pocity, napr. príjemné i nepríjemné prekvapenie, nezáujem, ľútosť, iróniu, odmietanie; syn. jaj: ach, ako si vyrástol!; ach, ktovie, ako to dopadne; ach, ale som sa zľakol!; ách, ale nám bolo dobre; ach, chudáci, ako sa sťažujú!; áach, kde sú tie časy!
2. ▶ vyjadruje al. povzdychom zdôrazňuje túžbu; syn. eh, ech: ach, keby sa to len podarilo!
3. ▶ vyjadruje bolesť; syn. au, joj: ách, to páli
4. blíži sa významu častice ▶ vyjadruje pochopenie al. odmietnutie; syn. a: ach, daj pokoj!; ach tak, už chápem; Ach, ták! Aj vy poznáte jeho otca? [D. Tatarka]; - Počujete ma? - Ach áno, pravdaže. [A. Chudoba]

achbožemôj, pís. i ach božemôj cit. ▶ vyjadruje rozličné pocity, napr. žiaľ, bolesť, zúfalstvo, bezmocnosť, úľavu; syn. božemôj: ach božemôj, božemôj, čo to len bude; Achbožemôj, nič už neviem. [V. Šikula]

achbože, pís. i ach bože cit. ▶ vyjadruje rozličné pocity, napr. bolesť, prekvapenie, bezmocnosť, zúfalstvo, povzdych: ach bože, je beznádejne staromódny; Achbože, čo ich už sem v posledných rokoch po infarkte prišlo. [H. Ponická]; Achbože a jajbože, ťažká vec a ťažká odpoveď. [J. Beňo]

aha 1. vyjadruje dovtípenie, pochopenie • ahá • ah: aha, ahá, teda tak sa to stalo; ah, už rozumiem • a • á • aá • áá: Á! – svitalo mu v hlave. • ach, tak • ach, ták: Ach, tak! Teda aj ty si tam bol.

2. vyjadruje upozornenie, ukazovanie • ahá • ha: aha, ahá, ha, tam ide • ehe: ehe, už sú tu • hľa • kniž. ajhľa: hľa, ajhľa, aký je zrazu múdry • ľa • ľaľa • nár.: ľaď • ľaľaď • ľaľať • ľaďže • ľaľaďže: ľa, ľaľa, aj oni sú tu; Ľaľaď ho, ako by si vyberal. (Podjavorinská); Ľaďže ti ho, akí fajnoví páni. (F. Kráľ) • pozri • pozrite • hľaď • hľaďte • expr.: pozriže • pozriteže • hľaďže • hľaďteže: pozri(že), kto to tam ide; hľaďte(že), už sa vracajú • nár.: ny • ný • ni: Ny, vyťahuje z vrecka nôž. (F. Hečko); Ni… ni… ľudia boží. (F. Kráľ)

ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

4. p. eh 1

eh 1. vyjadruje nezáujem, ľahostajnosť, odmietanie a pod. • ech • e • é • ej: eh, e, ej, čo tam po tom • ach • och: Ach, och, daj už konečne pokoj!

2. p. ej 1 3. p. ach 2

hja vyjadruje povzdychnutie pri rozpakoch, rezignácii, zľahčovaní, irónii, pochybnostiach a pod. • hjaj • hjáj • chja • chjáj: hja, hjáj, chja, to si si mala vopred rozmyslieť • hm • chm • mh • mhm: hm, mhm, keby som bol ja na tvojom mieste • ach • eh • ech: ach, ech, čo som mal robiť

ach, ách, áách, niekedy opakované ach, ach; achach cit. vyjadruje:

1. príjemné al. nepríjemné prekvapenie, údiv: Ach, ľaľa, i kostolný dach, ba i veže sú také svieže. (Smrek) Ach, pozrime si! Kabát a bez gombičky. (Ráz.)

2. radostné vzrušenie, spokojnosť: Namaľovaná vzrušene privítala hosťa: Ach, pán Dušan! (Tat.) Ach, aký môže byť blažený ... (Al.) Nech je veliká ach! radosť moja. (Hviezd.) Ach chvalabohu! — vydýchne si Maroš. (Ráz.)

3. bolestný vzdych; zavzdychanie (pri fyzickej al. duševnej bolesti): Pri každom údere zastonal až z hlbín pŕs: „Ach, ach, ach.“ (Jégé) Ach, čo mi srdce trháte, čo ma trápite! (Kuk.) Ach, jaj prebeda! Ver’ sme sa dožili — ale sme sa dočkali! (Tim.) Ach, bože ... Tak už je všetkému koniec. (Min.) Ach, achach! — zavzdychali traja. (Bod.)

4. povzdychnutie pri rozličných citových hnutiach: Ach, krásne bolo za mája! (Ráz.) Ach, škoda idyly! (Žáry) Ach, úbohá, snáď už tiež vedela niečo. (Hviezd.) Ach, ako závidel Matejovi dvadsiatnik! (Kuk.) Ach, ach, ale ste mi vyviedli! (Tat.)

5. nevôľu, hnev, rozmrzenosť, rozhorčenie: Ach, ty potvora akási, čože sa ty pletieš do toho? (Jégé) Ach, Feďo, však si nešikovný. (Hor.) Ach, bodaj tie detiská pánboh skáral! (Ráz.)

6. nesúhlas, odmietanie, zápor: Ach, o vydaji nemohlo byť ešte ani reči. (Taj.) Ach, horkýže tam nie! (Janč.) „Ach, nie,“ odpovedá. (Kuk)

7. hrôzu: Ach, či to strašné! (Kuk.) Ach, aká hrôza! (Švant.)

8. v spojení ach, tak (ták) vyjadruje dovtípenie, pochopenie: Ach, tak! A prečo si mu nedôveroval? (Jégé) Ach, ták! Aj vy poznáte jeho otca? (Tat.)

9. napodobňuje zívanie: Zívol mocne: Ach! (Šteinh.)

ach i ách cit. csl vyjadruje rozličné pocity
a. prekvapenie: Ah, aľe sa vám ten pozbierau̯! (Slov. Pravno MAR); Ach, čo vám zaz nepovím (Ružindol TRN); Ach, pater tu, Heľo! (Fintice PRE)
b. radosť, uspokojenie, úľavu: Ach, ako som si odíchla! (Bobrovec LM); Ach, jag mi odlahlo po téj vode! (Brestovany TRN)
c. nerozhodnosť, bezradnosť, rezignáciu: Ach, ani neviam, ša skoré robit (Rochovce ROŽ)
d. mrzutosť, rozhorčenie, hnev: Ach, daj mi pokoj s ňou! (Heľpa BRE); Ach, bi ho aj skaza mala! (Hnúšťa RS); Ach, ti lotre! (Fintice PRE)
e. obavu, strach, hrôzu: Ach, šaže to len bude?! (Slavošovce ROŽ); Ach, cetko, preboha vas pitam, na_Štefan śe obeśil (Kluknava GEL)
f. bolesť, utrpenie, zúfalstvo: Ach, ak sa musímo trápiť (Mur. Dl. Lúka REV); Ach, šag ma len šecko bolí! (Brestovany TRN); Ah, Marijo, ta uš śi mi dal! (Gregorovce SAB)
g. ľútosť, súcit: Ach, ďe sa ľem poďele tej čase! (Čelovce MK); Ach, śi ho ľen buďe škoda! (Kokava n. Rim. RS)
h. odmietavý postoj: Ah, ni, reku (Drienčany RS); Áh, ďežebi sa tedi bolo drevom kúrilo! (V. Maňa VRB)

ah, ach, achach cit vyj.
1. povzdychnutie, údiv, bolesť, žiaľ, hnev a i.: ach, sselma Gabor, ty sy zabil takoweho statoczneho cžloweka (KRUPINA 1643); ah, bieda (VT 1648); significatio vel 1. gaudentis, uti heg, hegsa, hegsasa 2. vel dolentis, ut: auwe, ach, achach, běda (KrG 1704); ach, ukrutna smrt a nemilosrdná (SRo 1766); ah, gako bych ga bidni w tak mnohim a nasylnim pri smrti pokusseni obstat mohel (CPM 1768); v zosilnenom význ. ach jaj: ach yay, do gak welikeg skody nas priwadza (MS 1758)
2. nesúhlas, zákaz, zdesenie (pri zápore): ach, nestogte (ZA 1676); ach, nic z toho, nic z toho (MS 1758); ah, never svetu marnemu (PV 18. st)