Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pritisnúť -e -ú -sol dok. pritlačiť (význ. 1 – 4): p. čelo na oblok; p. niekoho o stenu; matka si p-la dieťa na prsia; p. gombičku zvonca; p. stôl k stene

● p. niekoho k stene, k → múru;

nedok. pritískať -a

// pritisnúť sa pritlačiť sa: mača sa p-lo k múru;

nedok. pritískať sa

pritisnúť sa -sne sa -snú sa -sni sa! -sol sa -sla sa -snúc sa -snutý -snutie sa dok.

pritisnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie dok.

pristaviť 1. dodatočne postaviť • pristavať • pribudovať: k domu pristavili, pristavali, pribudovali ešte jedno poschodie • primurovať: k stavbe primurovať garáž • popristavovať (postupne, viac vecí)

2. dať, postaviť do tesnej blízkosti niečoho • prisunúť: vlak pristaviť k nástupisku č. 2; k obloku treba pristaviť, prisunúť stoličku • pritisnúť • pritlačiť: skriňu pritisli, pritlačili ku gauču • pritiahnuť (pristaviť ťahaním): sudy pritiahnuť bližšie k sebe • priraziť (prudko pristaviť): prirazila si stolček k nohe • popristavovať (postupne, viac vecí)

3. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať, ísť • zastaviť: pristaviť, zastaviť na ulici známeho; vodiča pristavila, zastavila polícia; koňa pristavili, zastavili až na konci dediny • zadržať: zadržať bežiaceho zlodeja • zavrátiť (zahnať späť): zavrátiť čriedu • popristavovať • pozastavovať (postupne, viac jedincov)

pritisnúť sa tesne sa priblížiť k niečomu, niekomu • pritlačiť sa: v strachu sa pritisla, pritlačila k stromu • primknúť sa: primkli sa bližšie k sebe, aby sa všetci zmestili; líce k lícu primknuté • privinúť sa • pritúliť sa • stúliť sa • expr. prituľkať sa (nežne, s láskou sa pritisnúť): dieťa sa privinulo, pritúlilo k otcovi • expr. pricigániť sa: pricigáni sa k mužovi, aby jej odpustil • expr.: pričupiť sa • sčupiť sa • schúliť sa (pritisnúť sa so skrčeným telom): psík sa pánovi pričupil, sčupil, schúlil k nohám • naľahnúť (pritisnúť sa celým telom)

pritisnúť 1. vyvinúť tlak s cieľom niečo, niekoho k niečomu tesne priblížiť al. svojou váhou na niečo, niekoho zapôsobiť • pritlačiť: pritisnúť, pritlačiť si dlane na líca; pritisnúť, pritlačiť niekoho o múr • expr. pričľapiť: pričľapil si čiapku do čela • privaliť • expr.: primliaždiť • pripučiť • prikvačiť • pridláviť: chlapa v hore privalil, pridlávil, primliaždil strom • expr. prigniaviť: padajúci stožiar ťa prigniavi • priľahnúť (pritisnúť celým telom) • pristúpiť • pristupiť (nohou pritisnúť): pristúpiť chrobáka • prikľaknúť (kolenom pritisnúť): prikľakne mu šiju a spúta ho • priklopnúť • priklepnúť (nárazom pritisnúť): obločné krídlo tesne priklopol, priklepol • priprieť (silou potlačiť): vietor ma priprel k domu • popritískať • popritláčať (postupne, viac vecí, osôb)

2. nútením, okolnosťami spôsobiť neželaný stav • pritlačiť • priprieť: osud ho pritisol, priprel • hovor. expr.: priseknúť • privrznúť • privrieť • prištipnúť • priškripnúť • priškrieť: bieda ich prisekla, priškripla

3. p. stlačiť 4. p. prisunúť 1 5. p. pritúliť 1

pritúliť 1. nežne, s láskou niekoho, niečo chytiť a priblížiť k sebe • privinúť • expr. prituľkať: pritúliť, privinúť dieťa na svoje prsia; prituľkať psíka • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • priláskať • poláskať (prejaviť lásku pohladkaním): priláskala jeho strapatú hlavu • objať • obtúliť • expr. obtuľkať (obopnúť rukami na vyjadrenie lásky, nežnosti, priateľstva a pod.): objať dievča okolo pliec

2. poskytnúť niekomu prístrešie, útulok, zobrať k sebe • prichýliť: nik ju v núdzi nepritúlil, neprichýlil • pren. privinúť: v najhoršom ťa privinieme k sebe

stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúť • zovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke list • pritlačiť • pritisnúť • potlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť páku • pristúpiť (nohou): pristúpiť brzdu • postláčať • postískať • potískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusu • stľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáč • sploštiť • expr. stľapčiť • spľaštiť • hovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šaty • expr.: zgniaviť • zdláviť • podláviť • zmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená tráva • tech. skondenzovať: skondenzovať paru • odb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes

vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť vosk • vpratať • vpraviť • vopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vreca • vstrčiť • strčiť • zastrčiť • vsunúť • zasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzu • vtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetu • zatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáže • napchať • stlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufra • expr.: vštúriť • štúriť • všupnúť • šupnúť • všuchnúť • šuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlane • pritisnúť • pritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňom • expr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného auta • povtláčať • potískať (postupne)

2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennosti • natisnúť • vnútiť • nanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženícha • kniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstu • nadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu

zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večera • expr. al. det.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúť • pritlačiť • pritisnúť • pridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou tela • zvaliť sa (na niekoho, na niečo)

3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúť • zachvátiť • zasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľ • expr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažoba • opanovať • ovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť

zovrieť² 1. pevne, silou pritlačiť k sebe • stisnúť • stlačiť: v strachu zovrela, stisla, stlačila v ruke prsteň • zomknúť: prísne zomknúť pery • stiahnuť: neos. zovrelo, stiahlo mu od žiaľu hrdlo • zaťať • zaseknúť: zaťať, zaseknúť pery • zaklenúť • zakleniť • zakliesniť • zaklesnúť • zakliniť (medzi niečo): zaklenúť, zakliesniť jazyk medzi zuby • zopnúť • zopäť (spojiť ruky tesným priložením dlaní al. skrížením prstov): úpenlivo zopla ruky • stúliť: stúlila dieťa do náručia • pritúliť • pritisnúť • pritlačiť (k sebe) • objať (zovrieť v objatí)

2. p. obklopiť 1

pritisnúť (star. i pritisknúť), -ne, -nú, -sol (-skol) dok.

1. (čo, koho k čomu, ku komu, o čo, na čo) vyvinúť fyzický tlak na niečo, pritlačiť: Cíti chuť pritisnúť ju k zemi ako mačku. (Tim.) Madunich si pritisol dlane k tvári. (Kuk.) Pritisla čelo o sklenú tabuľu. (Vans.) Pritisne ho rohami o peň (Ráz.) pripučí. Pritisol si hlavu na slečnine prsia. (Fr. Kráľ); pren. Vedel v svojom výnosnom obchode pritisnúť i náš ľud (Vaj.) využívať ho, vykorisťovať ho.

2. (koho) (o niečom ťažkom) svojou váhou pritlačiť, privaliť: Boli ho totiž v hore sane pritisli, od čoho okrivel. (Taj.) Starý Koreň bol ním (drevom na úšuste) pritisnutý ku kobylici. (Urb.);

pren. postihnúť niekoho, doľahnúť na niekoho: I težak bude sa mať ku komu uchýliť, keď ho pritisne núdza. (Kuk.) Ich však pár ráz hlad pritisol. (Taj.) Tuhšie ho pritisne urputná choroba ľavej nohy. (Vaj.)

3. (čo) tlakom dovnútra al. nadol vtisnúť, stlačiť, zatlačiť, vtlačiť, pritlačiť: Hlásnik pritisne prstom tabak (v dymke). (Lask.) Pritisla kľučku. (Vaj.) Pritisla gombík na lampe. (Jes.) Pritisli im klobúk na hlavu. (Kal.) Potom Božka pritisne bozk na Lojzove ústa (Taj.) pobozká Lojza na ústa.

4. (čo k čomu, ku komu) tlačením, tisnutím dopraviť na určité miesto, prisunúť, priraziť, pritlačiť, dotisnúť: p. stôl k oknu, skriňu k stene; p. bližšie tanier k otcovi;

5. (koho, čo ku komu, k čomu, na čo) privinúť, pritúliť, objať: (Mária) pritisla k sebe svoje dieťa. (Vaj.) Spojila ruky, akoby ho na prsia pritisknúť chcela. (Kal.);

nedok. k 1-3 pritískať, -a, -ajú

|| pritisnúť sa (ku komu, k čomu) pritúliť sa, privinúť sa, pritlačiť sa: Krista pritisla sa k Ondrejovi. (Urb.) Pritisla som sa k plotu. (Kuk.);

nedok. pritískať sa

tisnúť, -ne, -nú, tisol nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) posunovať (pred sebou), tískať, tlačiť: t. vozík, bicykel; Tisne ho [Petra] k dverám. (Stod.) Tisneme do pretrhnutia, ale všetko bez výsledku. (Taj.); pren.: [Búroš] súhlasil s mnohým, čo tislo človečenstvo napred. (Jégé); hovor. t. niekoho al. niečo do popredia vyzdvihovať;

2. (koho, čo, k čomu, ku komu, na čo, na koho, o čo, o koho) vyvíjaním tlaku pritláčať, pritískať, tlačiť: Tisne líčko ku poduške. (Šolt.) Tisne chlapča k sebe. (Ráz.-Mart.) Tisne obe ruky na hruď. (Tim.) Tisol horúcu hlavu o železo vyhýbadla. (Vaj.)

3. (čo do čoho, na čo) nasilu dávať, vtláčať, tlačiť, vtískať: Tisol mu päť grajciarov do dlane. (Taj.) V žilách sa mi rozliala slabosť zmiešaná s neznámou nežnosťou, ktorá mi tisla slzy do očú. (Zúb.) Pery Eline tisli na zožltnuté listy starej knižočky čisté bozky. (Vaj.) Čo ma vždy s tou Ančou tisnú do rovnej čiary? (Tim.) prirovnávajú.

● mechúr do vody t. zbytočne sa namáhať; hlavu tisnúť do piesku (Kuk.) nechcieť vidieť skutočnosť;

4. (čo) stískať, zvierať: Chytil Ondreja za ruku a vrele mu ju tisol. (Kuk.) Cigán tisol husle bradou, až jačali. (Kal.) Otcovsky nám dlaň tisne. (Len.)

5. (koho, čo) nútiť k niečomu, natískať, vnucovať niekomu niečo. tlačiť niekoho do niečoho: Treba ich tisnúť do všetkého. (Tim.) (Težaka) treba viesť k dobrému, tisnúť neraz i nasilu. (Kuk.) Ako začali tú maďarčinu tisnúť, zostával s deťmi do dvanástej. (Taj.);

dok. k 2 pritisnúť;

k 3 vtisnúť;

k 4 stisnúť;

k 5 natisnúť

|| tisnúť sa

1. s námahou al. násilím sa niekam dostávať, tlakom si vynucovať priestor, tlačiť sa niekam, predierať sa, prenikať: Gajdošík sa tisol stále vpred. (Ondr.) [Chlapci] sa tisli ku dverám. (Min.) Fialky tisli sa zo zeme. (Vaj.) Fúziky sa mu tisnú (Taj.); pren. Tisne sa mi do známosti (Bedn.) vtiera. Čo sa ten človek tisne do mojich veci (Jégé) starie.

● slová sa mu tisli na jazyk chcel niečo povedať; otázka sa mu tisla na jazyk, na pery chcel sa spýtať; myšlienka sa mu tisne do hlavy (do umu) stále na niečo myslí; slzy sa mu tisnú do očí chce sa mu plakať; kniž. t. sa do popredia a) snažiť sa získať vedúce postavenie; b) vyzdvihovať svoju osobu; krv sa mu tisla do tváre (Ondr.) červenal sa; expr. už sa mi (niečo) nosom tisne (Jes.) už mám (niečoho) dosť, nechcem už (niečo);

2. (ku komu, k čomu) pritláčať sa, tlačiť sa, pritískať sa, túliť sa: Na parkete sa tisli k sebe páriky. (Štef.) Uličky so záhradami sa útulne tisnú k sebe. (Greg.) Zvieratá sa tisnú jedno k druhému. (Tat.)

3. byť pokope na malom priestore, tiesniť sa, tlačiť sa: Ženy sa tisnú okolo postele. (Ráz.) [Ľudia] sa tisli okolo stolov. (Bedn.) Dužičanom sa odnechcelo tisnúť sa v otcovských hlinených chalupách. (Tat.);

dok. k 2 pritisnúť sa, k 3 natisnúť sa

pritisnúť i pritisknúť dok.
1. csl pôsobiť na niečo tlakom, pritlačiť: Priťisli hu (truhlu) skalou a tag ho zasipali do hrobu (Lipt. Matiašovce LM); Ako ho viďeu̯, kalap priťisou̯ na hlavu a uchiťiu̯ sa bežaťi (V. Lom MK); Priťiskou̯ ho k sťeňe, že sa ňemohou̯ aňi pohnuťi (Bánovce n. Bebr.); Vrchní konec (ucha nádoby) priciskeu̯ na stranu, spodní ešče podržau̯ v ruce (Malacky); Jak to kurče v ruke trimal, ta ho dajag bars pricisnul, ta dara_zdechlo (Gelnica); pricisknút (Bošáca TRČ)
F. pricislo ho do križoch (Hrabkov PRE) - neos. nutkalo ho na potrebu; priťisknuď g múru (Lapáš NIT) - prinútiť niekoho k niečomu, urobiť, vyvinúť na niekoho nátlak
2. váhou privaliť, pripučiť: No aľe jako porušil polt, cofkal, aľe ho prevraťilo a pold ho priťisnul (Ľavkovo TRS); Koľeso mu nohu pricislo (Brusník REV); Kebi bul valec, co bi jich pricisnul (Fintice PRE); V baňi me voźik pricisnul, ta ruku mi zlamalo (Žakarovce GEL)
3. vyvinúť na niekoho nátlak: Maďare nas priciśľi (Niž. Hrabovec VRN)
4. expr. zapojiť (nátlakom) do nejakej činnosti, prisiliť, priprieť: Keď je modz roboti, musí ho (dieťa) človeg aj priťisnúď aj do ťaškej roboti, keď je už vo svojom veku (Ležiachov MAR)

pritisnúť sa dok.
1. pritúliť sa, pritlačiť sa: Už me ňeštriľali, ľem me śe priciśľi pod jeden veľiki smerek, co može mal i sto roki (V. Zalužice MCH)
2. expr. byť, ostať odkázaný, ulakomiť sa: Co dumace, že ja na vaš cuker śe priciśňu? (Úbrež SOB)

pritisnúť, pritisknúť [-ti-, -ci-] dk
1. koho, čo k čomu, na čo, kam tlakom zapôsobiť, pritlačiť niekoho, niečo k niečomu: (Šandor) gedenkrat yu (Doru) bil na lawiczu pritisol, ze zastienala (V. ČEPČÍN 1660); Dawid hnedki nagprw dwe zaucha panu dal, potom geho za hrdlo chitjce k stene prytisol (TURIEC 1769); otec mňe, gesste w ten čas male djťe, na ramena swa wzal, k srdci swemu pritiskl (PT 1796)
L. p. pečať, sekret práv pečaťou potvrdiť niečo na znak právnej istoty: a thed pre lepssy gistotu swug sekreth prytysknuty gsem dal (ŽILINA 1552); a nadto j swogu peczet prjtjsklj sme pro lepssj swedomy (BÁTOVCE 1591); pro lepssy swedomy a wieru y peczet nassu walansku sme pritisnuty daly ((BREZOVIČKA) 1597); nazadal sem gich, (pánov Šandorov) abi se pod ten list podepsali a swe pecade pritisknuli (HONT 1612 E)
2. (na) čo vyvinúť tlak na niečo: ktere dyte ma podged, pomaž medem, pak prachem ssalfygowym, prycyskny na mysto prstem dobre (KLe 1740); y on (Paľo) z neg (zo svine) gedol a kosstgale pod skalu pritisly (PONIKY 1793); nakoňec predca napadol král na spíceho kota i ze wšeckích síl nohou geho chwost priťisnul (DS 1795)
3. koho (k čomu) vyvinúť tlak na niekoho aby niečo vykonal: vrzednik pansky Swaba przitisskel k przizeze j mossil gie krem wsseho prawa przissahat (ŽK 1454); prawo ho (Janča Ožiba) k tomu prytislo, aby gey (manželke) tych fl 6 nawratil (S. ĽUPČA 1603); wčilek ma z arendu pritiskly messtane, zebi sem wčilegssy čas položyl (TOPOĽČIANKY 1730); guž newyme, kam a kde (sa) obratit, gestly nas pritisnu nassy dlžnicy (M. KAMEŇ 1769); kdiz executia stolicžna do dedinj prigde, richtar len takowych napne a pritisne, u kterich gross czuge (Kur 1795); pritískať, pritiskovať ndk k 1: matka gedného (syna) k prsám pritjskala, druhého zanechagjce, pozruce y na toho, prwného zložila a druhého k sobě wzala (WP 1768)
L. p. pečať, list pečaťou práv potvrdzovať pritlačením pečate na znak právnej istoty: na tu istotu swu wlastnu pecet prityskugy (VIEDEŇ 1548); pro lepssy (i)stotu list wydawame a peczetmy swymi pritiskame (BEŇADIKOVÁ 1563); protoš y peczet swu prytyskam y swu wlastný ruku sem toto swedomy napsal (VRÚTKY 1572 E)
F. na usta gegich pečet zlatu pritiskugy, t. g. dary gim dawagy (COB 17. st) o podplácaní; k 2: zapor, ktery by wrchom wrata prytiskal (DUBNICA n. V. 1723); apprimo: pritláčám, pritjskám (KS 1763); k 3: gest prawo, ze by geho w zadne bozenstwo nevstawili neb neprzitiskali, a to pro vpokogeni (ŽK 1473); p. exactor mna ze dna na den pritiska a obhania straniwa položeni porciowich penezi (KRUPINA 1737); bo mnye pritziská velké ubosztvo (HPS 1752); mel dwa woli, ale esste za žiwobiti sweho predal, protože ho dlužnici pritiskali, a tge penize wratil dlužnikom (D. TISOVNÍK 1754); tehda prinucena sem bila geho (Pavla Laluhu) k tomu pritiskatj (PUKANEC 1772); twoga potreba bude ta pritiskat, abi si sa k prace obracil (SKá 1787); pritisknúť sa dk k čomu priblížiť sa, pritlačiť sa k niečomu: osel k brehu se pritjsknul a vrazyl nohu na sebe sedjcymu (WP 1768)