rypák -a m. predĺžené nozdry: svinský r.;
pren. pejor. časť tváre s nosom a ústami: dostať po r-u;
rypáčik -a m. zdrob.
rypák -ka pl. N -ky m.
nozdra nosový otvor: vťahovať vôňu nozdrami • rypák (predĺžené nozdry): svinský rypák • expr. chriapa (nozdry u zvierat): kôň natrčil chriapy
rypák 1. p. nozdra 2. p. ústa
ústa otvor na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: malé ústa, zatvoriť ústa • pejor.: chlebáreň • zobák: Zavri chlebáreň, zobák! • pejor. gamby • hovor. pejor.: pysk • rypák • hrub.: papuľa • tlama: zapchať niekomu papuľu, tlamu • subšt. huba: dostať po hube
rypák, -a m. pysk zvierat obyč. vyčnievajúci (najmä u svine): udrieť prasa po r-u; Brav vystrčí veľký rypák z húštiny. (Vaj.) Trávnik rozrytý rypákmi divých svíň. (Jil.);
pren. pejor. o ľudskom nose al. ústach: Fašistickí okupanti odišli s dokrvavenými rypákmi. (Tat.) Tavo si povytieral rypák. (Švant.)
● dať niekomu po r-u zbiť, nabiť ho; pchať do všetkého svoj r. všetečne sa o niečo zaujímať;
rypáčik, -a/-čka m. zdrob. expr.
rifák p. rypák
rypák m. (rifák) 1. čiast. strsl i zsl, zried. vsl (vyčnievajúci) zvierací pysk (najmä u svine, diviaka a pod.): Šetki deski sviňa rozváľala na záprave, treba jej do ripáka druod zapraviť (Chlebnice DK); Ňehajťe trocha ripáka na hosťinu! (Lipt. Hrádok LM); Iba repág mu (prasaťu) bolo vidno (Ozdín LUČ); Ďiviag ripákon viríva zemáki (Návojovce TOP); Po ten rifák sa to oťťalo, akurád rifág ňechali (Semerovo HUR); Do šeckého tá svina ide s tím ripákom (Trakovice HLO); Svina nám rozrila ripákon celí dvór (Bzince p. Jav. NMV); ripak (Stanča TRB) 2. pejor. časť tváre s nosom a ústami: Celí si zababraní o_toho lekváru, aľe už aj si umi ten ripák! (Moškovec MAR); Dostaňeš po ripáku, keď ňeprestaňeš! (Lapáš NIT) F. dostav po ripáku (Šípkové PIE) - a) udreli, zbili ho po tvári b) doplatil na niečo; dau̯ mu po ripáku (Brodské SKA) - udrel, zbil ho po tvári; do šeckého strká ripák (Kuchyňa MAL), do šickeho ten svuj ripak šturi (Štefanovce SAB) - mieša sa, pletie sa do niečoho, stará sa do cudzích vecí 3. expr. kto rád zapára, rýpe, provokuje: Jano bóv velkí ripák, do každého zadrapev (Šípkové PIE); Co furt rípeš, ripáku jakísik! (Kuchyňa MAL) 4. zried. predná ostrá časť pluhu, kt. krája zem vertikálne: ripák (V. Lehota PDZ) rypáčik m. zdrob. expr. k 1: Krčica ripáčkom a nohami viríva zem (Návojovce TOP)
rypák m 1. dlátko, nožíček; skalpel: specillum: zrcadlo, rypák ranu čistjcy aneb bradoholcowé želézko; scalper: dlátko, nožjček, s kterým hnylé másso wyrezugú, rypák, nožjk perowy (KS 1763) 2. predĺžené nozdry (najmä u ošípanej): rozkázal qvardian fassank držat, masso do gednoho mecha sklúzat, swiny paprssky, ripaky, nožky, mosel wen z chasu ssturmem bežat (SNS 1786)